Keď v nedeľu 29. júna v Katedrále povýšenia Svätého kríža v Bratislave zaznel pred začiatkom božskej liturgie stručný životopis Timoteja Križku, niektoré fakty časť prítomných určite prekvapili.
Že má za sebou niekoľko filmov a kníh, to skalní členovia farského spoločenstva vedeli. Rovnako ako to, že je členom Spoločenstva Ladislava Hanusa a redakcií Verbum a DoKostola.sk. Pre mnohých však bolo novinkou, že má za sebou aj šesť semestrov štúdia katolíckej teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského, pretože pocítil túžbu stať sa kňazom.
A nechal ju dostatočne preveriť aj časom. Keď sa totiž s tou túžbou zveril svojmu farárovi, ten mu údajne povedal, že má počkať desať rokov. A tak Timotej poslušne čakal. Po desiatich rokoch sa tomu istému farárovi priznal, že túžba ho neopustila, ba naopak, ešte vzrástla. Priznám sa, že som si ten rozhovor ani tú radu spred desiatich rokov nepamätal, ale očividne to bolo dôležité obdobie.
Keďže túžba nezmizla, začal Timotej so schválením biskupa a súhlasom manželky študovať teológiu a v šiestom semestri požiadal o nižšie svätenia. Tie sú v Gréckokatolíckej cirkvi v praxi až podnes, na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, kde ich v roku 1972 transformoval svätý pápež Pavol VI. na ministériá.
V súlade so starobylým zvykom ich biskup Peter Rusnák udelil Timotejovi pred začiatkom svätej liturgie v nedeľu na sviatok svätých Petra a Pavla.
Súčasťou nižších svätení je viacero praktických úkonoch, spomedzi ktorých sa vyníma strihanie vlasov v tvare kríža a vzývania mena Presvätej Trojice. Odtiaľ je odvodený aj jeho cirkevnoslovanský názov postriženije, teda postrihnutie na čitateľa, speváka a svieconosiča.
Symbolizuje hlbší vzťah svätenca s Bohom. Ten by sa mal prejaviť v snahe odovzdať sa Bohu vo väčšej miere ako doposiaľ. V tomto duchu nasleduje poučenie biskupa adresované svätencovi: „Synu, stav čitateľa je prvý stupeň kňazstva, preto sa ti, čítajúcemu Božie písmená, patrí každý deň sa namáhať v čnostiach, aby tí, čo ťa budú počúvať a pozerať na teba, konali takisto. Nikdy nijako nepoškvrň stav, ktorý ti bol daný, očakávajúc vyšší stav pokojne v spravodlivosti a svätosti, a budeš mať Božiu milosť a prijmeš vyššiu službu, v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi…“
Zavŕšením svätení bol poddiakonát, ktorý sa okrem odovzdania stichára prakticky prejavil aj odovzdaním orára, teda „modlitebného pásu“ ktorým sa Timotej opásal na spôsob symbolu anjelských krídel. Aby však kandidát nelietal príliš vysoko, dostáva od biskupa nádobu na umývanie rúk. Je to totiž špecifická úloha poddiakona – umývať počas božskej liturgie biskupovi ruky.
Timotejovi teda želáme, nech sa mu darí skĺbiť to duchovné s praktickým, teda nech sa mu darí v službe Bohu a ľuďom. A nech sa naďalej plnia slová, ktorými sa po skončení slávnosti poďakoval vladykovi Petrovi. Keď si vraj nedávno otvoril Sväté písmo, tak to bolo práve na mieste, kde vdova dala Bohu všetko, hoci to boli len dva haliere. A v tomto príbehu objavil odraz svojej situácie.
