Premýšľali ste nad tým, aké budú vaše posledné slová? Myslím, že každý by chcel v tej dôležitej chvíli odovzdať svetu niečo hlboké, pekné a dôležité. Nejaké tajomstvo života, skúsenosť bolesti, niečo silné a nezabudnuteľné.
Kristus na kríži odpúšťa svojim vrahom. To je skutočne veľká vec. Odpustenie ako posledný odkaz ľudstvu a dôvera v Boha, ktorému do rúk odovzdáva svojho Ducha.
Aj ja som si tak naivne myslel, že v hodine smrti budem schopný vyrieknuť niečo zásadné. Pred rokmi ma však z omylu vyviedla malá autonehoda, šmyk auta, ktoré som riadil. Myslel som, že to bude môj koniec. Myslíte, že som začal zo seba súkať nejaké múdra? Ani náhodou. Klial som ako pohan! Ak by boli toto moje posledné slová, tak by to bola pekná úbohosť…
Potom máme tie známe výroky. Tragikomický je Cézarov prekvapený výraz a následný výrok pred smrťou: „Aj ty, Brutus?“
Brutus bol vraj Cézarov adoptívny syn a vodca sprisahania proti Cézarovi, teda strojca jeho záhuby. V Cézarovej otázke je prekvapenie, zdesenie, trápnosť aj sklamanie.
Svätý Ján Pavol II. zasa povedal: „Amen,“ a odovzdal dušu Pánovi. To je pekné, to dáva zmysel. V „Amen“ je poriadok, pokoj, zmierenie a vízia.
No a potom tu máme rôzne iné výroky rôznych iných osobností. Leonardo da Vinci vraj povedal, že urazil Boha a ľudí tým, že jeho práca nedosiahla takú kvalitu, akú mala mať, na akú mal danosti. Znamená to, že bol nespokojný s tým, ako naplnil život.
Za komunizmu medzi ľuďmi koloval vtip o statočnom vojakovi, ktorý sa vrhol pod pásy tanku. Vraj zakričal: „Za stranu a za lidi!“ No v skutočnosti neskočil, ale sa pošmykol a zaklial: „Zasrané náledí!“
Toto všetko mi prišlo na myseľ, keď naši českí bratia s veľkou pompou v piatok otvárali list s údajne poslednými slovami T. G. Masaryka. Bola to sláva nevídaná, ľudia so zatajeným dychom čakali, čo tam bude.
Istú časť slovenskej spoločnosti až sadisticky potešilo, čo zaznelo. Masaryk tam hovorí o Andrejovi Hlinkovi, že je hlupák. Je to v historickom kontexte vzhľadom na to, že mali rozdielne názory na niektoré politické témy.
„Vidíte, vidíte, vy slovenskí katolícki zápecníci, vy skanzen ľudovej zbožnosti a nevzdelaní potomkovia pastierov svíň – farár Hlinka bol hlupák! To boli posledné slová tatíčka Masaryka. A keďže to povedal pred smrťou, tak to už niečo znamená… A keďže bol Hlinka hlupák, aj vy ste hlupáci, vy všetci, pre ktorých je ešte stále otcom národa…“ Takéto a podobné reakcie bolo možné sledovať pod článkami o českej senzácii.
Ako vysvitlo o niečo neskôr, našťastie to Masarykove posledné slová neboli. Nadiktoval ich tri roky pred tým, ako zomrel.
Musím povedať, že ma to veľmi potešilo. Potešilo ma, že človek nad hrobom nekričal, že niekto iný je hlupák. Že azda aj on, T. G. Masaryk, na smrteľnej posteli hľadal pokoj, odpustenie, zmierenie a prijatie… To je povzbudivé.
A okrem toho, Hlinka hlupák nebol.
Ale vráťme sa k podstate. Aké budú vaše posledné slová?
