Meno mučeníka Polyeukta, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 9. januára, pochádza z gréčtiny a znamená veľmi očakávaný. Kresťanská tradícia uvádza, že to bol zámožný dôstojník rímskej armády. Spolu s priateľom Nearchom slúžili v XII. bleskovej légii (Legio XII Fulminata) umiestnenej v arménskom meste Meliténé (dnes Malatya v Turecku).
Hagiograf Simeon Metaphrastes (10. storočie) píše, že Polyeukt, pohnutý horlivosťou svojho priateľa svätého Nearcha, neskoršieho mučeníka, otvorene konvertoval na kresťanstvo. Zapálený horlivosťou išiel na námestie a roztrhal edikt cisára Décia (249 – 251), ktorý vyžadoval, aby každý uctieval modly. Keď o chvíľu stretol v uliciach mesta sprievod s dvanástimi modlami, zhodil ich na zem a pošliapal.
Úrady ho zadržali a vydali mučiteľom. Polyeukt ignoroval naliehanie manželky Paulíny, detí i svokra Felixa, mestského sudcu, aby dostal rozum. Napokon bol za cisára Valeriána (253 – 260) sťatý. Prvého mučeníka mesta pochovali priamo v Meliténé, kde mu zasvätili chrám.
Nemecký historik Stefan Esders, odborník na starovek a stredovek, sa domnieva, že niektoré Polyeuktove relikvie sa dostali na Západ približne v rovnakom čase ako relikvie Pánovho kríža.
Kresťanská tradícia uvádza, že rodičia budúceho svätého jeromonacha Eutýmia Veľkého (377 – 473), ktorý sa v Jeruzaleme zaslúžil o presadenie rozhodnutí Chalcedónskeho koncilu (451), sa modlili za dar syna práve v Chráme svätého Polyeukta v Meliténé, kde sa vytúžené dieťa potom narodilo.
Anicia Juliana, dcéra cisára Západorímskej ríše Flavia Anicia Olybria, dala svätému martýrovi v rokoch 524 – 527 postaviť chrám v Konštantínopole. Vykopávky uskutočnené v 60. rokoch 20. storočia odhalili, že v čase Justiniánovho nástupu na trón (527) bola bazilika najväčšou v Konštantínopole a vyznačovala sa pozoruhodne okázalou ukážkou bohatstva, ako sú napríklad pozlátené reliéfy pávov a ďalšie perzské dekoratívne motívy.
Postava svätého Polyeukta inšpirovala nejedného umelca západného sveta, aby osud mučeníka zvečnil vo svojom diele. Urobili tak napríklad dramatik Pierre Corneille i hudobní skladatelia Marc-Antoine Charpentier, Charles Gounod či Paul Dukas.
Svätý Polyeukt je patrónom sľubov a zmluvných dohôd.
