Sú ľudia, ktorí sa podriadia moci, a potom sú takí, ktorí s mocou nechcú mať veľa spoločného. Inak to nie je ani s kňazmi a biskupmi a inak to nie je ani s dnešným svätým Bennom, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi miesto 16. júna.
Keď sa Henrich IV. stal rímsko-nemeckým cisárom, nenasledoval vo všetkom svojho otca. Mladému cisárovi sa nepáčila autonómia Cirkvi a chcel si ju podriadiť ovládaním jej pastierov biskupov. Vyhradil si pre seba pápežovo právo nasadzovať prsteň novému biskupovi.
Narazil na odpor pápeža Gregora VII. a začal sa zápas, ktorý sa rozšíril po celej Európe pod názvom boj o investitúru. Na stranu pápeža sa postavil aj Benno, ktorý preto strávil rok vo väzení. Napätie sa vyostrilo až do takej miery, že pápež Gregor VII. zakázal všetkým panovníkom, ktorí sa odmietli podriadiť Cirkvi, prijímať Eucharistiu.
Keď Meissen navštívil cisár Henrich IV., biskup Benno mu znemožnil vstup do katedrály a jediný kľúč odhodil do rieky Labe. Pokorený cisár odišiel a kľúč od katedrály ležal na dne rieky. Podľa tradície požiadal Benno miestneho rybára, aby svoju sieť hodil do vody. Keď rybár sieť vytiahol, našiel v nej rybu, ktorá mala na plutve zavesený kľúč. Bol to kľúč od katedrály, ktorá vďaka biskupovi Bennovi zostala uchránená pred mocibažným cisárom.
