Francúzska biskupská konferencia oznámila, že v roku 2025 sa chystá prijať krst viac ako 10 000 dospelých, čo predstavuje 45-percentný nárast oproti minulému roku. Tento rekordný počet neofytov doplnila rekordná účasť 19 000 prevažne mladých účastníkov tradičnej púte z Paríža do Chartres 9. júna, ktorá sa každoročne koná na Svätodušný pondelok. Historické maximum 13 500 študentov zaznamenala aj púť Lourdes FRAT 2025, ktorá je každoročne určená pre stredoškolákov.
Francúzsko zároveň zažíva jav, ktorý tamojšie médiá označujú ako „biblický boom“ – predaj Biblie stúpol v náboženských kníhkupectvách o 20 % oproti roku 2024.
Nad dôvodom tohto oživenia duchovného života sa hlbšie zamyslel Antoin Pasquier, publicista z katolíckeho týždenníka Famille Chrétienne, ktorý pripravil najrozsiahlejšiu analýzu tohto javu s názvom „Prečo sa mladí ľudia chcú stať kresťanmi“.
Pasquier, ženatý otec štyroch detí, od roku 2020 sprevádza mladých katechumenov vo svojej farnosti pri Paríži. V štúdii spája výpovede kandidátov na krst so svojimi skúsenosťami katechétu, ktorý túto „vlnu návratu“ pozoruje priamo v teréne, a opisuje, ako rýchlo nadobudla nečakané rozmery.
Podľa jeho pozorovaní prichádzajú mladí často v skupinách či s priateľmi a čoraz častejšie ich vidieť na nedeľných omšiach – prichádzajú počas prijímania s prekríženými rukami na hrudi, aby prijali kňazské požehnanie.
Zaujímavé je, že sociálne siete a internet podľa Pasquiera nie sú miestom ich obrátenia. Zohrávajú len podpornú úlohu, nie rozhodujúcu.
Naopak, Biblia má v ich ceste k viere kľúčové miesto už od začiatku. „Akonáhle sa rozhodnú ísť hlbšie v duchovnom hľadaní, Biblia sa pre nich stáva nepostrádateľnou,“ hovorí Pasquier a dodáva: „Takmer všetci mladí, ktorých sprevádzam alebo s ktorými som sa zhováral, mi povedali, že si Bibliu kúpili, otvorili a čítali ešte predtým, než podnikli akékoľvek oficiálne kroky smerom k Cirkvi. Popri Cirkvi a svätej omši je pre nich Biblia spoľahlivým a jasne rozpoznateľným východiskovým bodom. Myslia si: Chcem byť kresťanom – ako na to? A odpoveď je jednoduchá: Čítaj Bibliu a choď na omšu.“
V tomto kontexte teda vníma nárast predaja Biblie vo Francúzsku, čo odzrkadľuje duchovný smäd mladej generácie.
Podľa Pasquierových záverov mnohí mladí Francúzi, ktorí sa približujú ku katolíckej viere, majú obraz náboženstva formovaný islamom – najmä dôrazom na pôstne praktiky a viditeľné vyjadrenie viery.
Pasquier vysvetľuje: „Je to predovšetkým verejný a otvorený prejav islamskej viery, ktorý na nich zapôsobí. Mnohí z ich moslimských priateľov sa k viere hrdo a bez zábran hlásia. To mladých kresťanov povzbudzuje, aby svoj rastúci vzťah ku Kristovi tiež dávali najavo – napríklad nosením krížika na krku, niektoré dievčatá aj závojom v kaplnke, alebo zachovávaním zvyklostí liturgických období, najmä počas pôstu.“
Pasquier dodáva, že pôstne obdobie svojou náročnosťou priťahuje mladých, ktorí hľadajú orientáciu a zmysel. Niektorí ho dokonca vnímajú ako „kresťanský ramadán“. Preto podľa neho musia katechéti vysvetľovať, že kresťanstvo nie je predovšetkým náboženstvom predpisov, ale náboženstvom osobného obrátenia a vnútornej premeny.
Novinár a katechéta zároveň hovorí o svojej úcte k trpezlivosti a vytrvalosti mladých, ktorí sa rozhodli stať katolíkmi. „Niektorí kráčajú touto cestou celé roky, potichu a mimo pozornosti okolia, zo strachu, že by ich rodina či priatelia nepochopili,“ hovorí Pasquier. „Spomínam si na mladú ženu, ktorá čakala deväť rokov od svojho prvého vstupu do kostola až po oficiálnu žiadosť o krst. Iná dievčina čakala tri roky medzi prvým čítaním evanjelia – osamote vo svojej izbe – a svojou prvou účasťou na svätej omši s priateľkou.“
Ich viera je podľa neho už taká silná, že sa neboja čakať, kým k sviatosti dospejú.
Pasquier na záver vyzýva, aby sa Katolícka cirkev vo Francúzku stala „katechumenálnou cirkvou“ – teda Cirkvou, ktorá mladým novopokrsteným poskytne dostatok priestoru, sprevádzania a formácie na ich dlhej ceste viery.
Spracoval Rastislav Čižik.
