Antoine de Saint-Exupéry raz napísal: Ak chceš postaviť loď, neposielaj mužov, aby zohnali drevo a pripravili nástroje. Najprv v tých mužoch musíš vzbudiť túžbu po nekonečných diaľkach šíreho mora.“ Spisovateľ vyjadril myšlienku, že dôležité je mať túžbu po vyššom cieli.
Občas niečo podobné nájdeme aj v duchovnom živote. Aj tu je dôležité, aby sme mali správne túžby. Aby sme boli dobre motivovaní. Myslím, že toto môžeme znova objaviť v evanjeliu Siedmej nedele po Päťdesiatnici. Sme svedkami zázraku, ktorý zachytávajú všetci štyria evanjelisti. Sú len dva zázraky, ktoré si všímajú všetci štyria. Ten druhý je ten najväčší – slávne Vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista. Ale prečo aj dnešné zázračné rozmnoženie chleba a nasýtenie davu ľudí? Čím je také výnimočné? Pri pohľade na rozmnoženie chleba a rýb môžeme povedať, že tu nešlo o chlieb a ryby. Hoci mnohí si to mysleli.
Z pokračovania tohto príbehu vidíme, že ho potom na druhý deň hľadali, akoby chceli po včerajšej „zázračnej“ večeri aj „zázračné“ raňajky. Ale nepochodili. Namiesto toho ich Pán Ježiš pozýva do vzťahu. A evanjelista Ján napokon hovorí o zdanlivo veľkom fiasku: „Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.“ (Jn 6,66) Kým Pán Ježiš plnil žalúdky, mal veľa fanúšikov. No keď chcel naplniť srdce človeka, nasledovala ho už len hŕstka. Z masy fanúšikov zostalo len pár nasledovníkov.
Je to ten známy spôsob zmýšľania: Pane Bože, ak urobíš takýto zázrak, ak zasiahneš tým mojím spôsobom, potom ti budem veriť. Potom už budem žiť ako kresťan so všetkým, čo k tomu patrí. Potom sa už budem pravidelne modliť, spovedať, prijímať Eucharistiu… Čo tým vlastne hovorím? Že Pán Ježiš sám nestačí. Musí ma niečím podplatiť, aby som ho nasledoval. Aký zvláštny postoj! Boh mi prináša záchranu z večnej smrti pozvaním do vzťahu, ale ja žiadam smiešne úplatky. Na druhej strane jedným dychom dodajme, že Pán Boh má pre nás pripravené mnohé dary a milosti, ale len ako pridanú hodnotu k tej hlavnej: k hodnote večného života.
Evanjelium teda odhaľuje, kde môže spočívať aj môj problém. Problémom môžu byť moje malé túžby. Problémom je, že túžim len po vedľajších produktoch. Často sa pri tom dnešnom evanjeliu rozoberá výzva Pána Ježiša na adresu piatich chlebov a dvoch rýb: „Prineste mi ich sem!“ a my v tom môžeme vidieť pozvanie: odovzdať Bohu to, čo máme v rukách. Možno sa nám tak ako apoštolom zdá, že je to vlastne len také „nič“, keď povedali: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“(Mt 14,17) A potom zistili, že to nič v rukách Pána Ježiša úplne stačí. A práve toto môžeme povedať o našich túžbach. Ak odovzdáme Bohu svoje malé túžby, on ich premení. Aby mojou najväčšou túžbou bol napokon on sám.
Čo totiž urobil Pán Ježiš pred týmto zázrakom? Pokúsil sa vo svojich apoštoloch vzbudiť túžbu paradoxnou výzvou: „Vy im dajte jesť!“ Ale napokon to bol on sám, kto nasýtil davy. Sám seba sa teda pýtam: Ako je možné, že ja ako kresťan mám také nenáročné túžby?
Inštrukcia Pastoračné obrátenie farského spoločenstva v službe evanjelizačného poslania Cirkvi, ktorú vydala Kongregácia pre klerikov ešte v roku 2020, cituje hneď v úvode slová pápeža Františka: „Ak nás niečo má sväto znepokojovať alebo trápiť naše svedomie, tak je to tá vec, že mnoho našich bratov žije bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktoré ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života. Dúfam, že skôr než strach z urobenia chyby bude nás pobádať strach z uzatvorenia sa do štruktúr, ktoré nám poskytujú falošnú istotu; do predpisov, ktoré nás menia na neúprosných sudcov, do zvyklostí, uprostred ktorých sa cítime pokojní, i keď vonku je veľa hladných a Ježiš nám neustále opakuje: ,Vy im dajte jesť!ʻ
Preto sa dnes najedzme najmä my kresťania. Pán Boh nasýti aj naše žalúdky. Dopraje nám aj úspechy v živote. Ale v prvom rade chce nasýtiť našu túžbu po nebi – po dokonalom spoločenstve s ním. Ak toto „strávime“, potom dokážeme prijať aj ten občasný hlad. Možno nás ten hlad napokon len viac nasmeruje na toho, ktorý sám je pre nás Chlebom života. Želajme si, aby nás naše malé túžby priviedli k tej najväčšej – túžby po Ježišovi Kristovi.
