Vo viacerých príbehoch evanjelia si všímame, akoby chcel Pán Ježiš niekedy vyprovokovať naše myslenie. Používa na to na prvý pohľad nelogické otázky. Desiatky rokov chorého človeka sa Pán Ježiš opýta: „Chceš ozdravieť?“ Čo je to za otázku?
Podobne je to v evanjeliovom príbehu s dvoma slepcami, ktorí prišli za Ježišom a on im položí otázku: „Veríte, že to môžem urobiť?“ (Mt 9,28) Nám sa hneď tlačí na jazyk odpoveď: „Veď sme sa učili, že si vševediaci, všadeprítomný! Samozrejme, že môžeš!“
Lenže súčasne kladieme inú otázku: „Pane Ježišu, otázkou nie je, či môžeš. Otázkou je, či chceš.“ Táto otázka len odráža naše hlbšie podozrenie. My veríme a vyznávame, že Boh je všemohúci a vševediaci. Učili sme sa to. Lenže často máme problém uveriť, že nám tento všemohúci Boh chce dobre. Podozrievame Boha, že si vyberá podľa ľubovôle: „Toho ešte potrápim päť rokov. Tomu zas jeho prosby splním okamžite.“
Tento postoj a nazeranie nám vštepil diabol skrze náš hriech. Podozrievame Boha z toho, že nás nemiluje. Vy rodičia máte zaiste skúsenosť, že ak v niečom nevyhoviete dieťaťu, ono sa na vás urazene osopí: „Nemám ťa rád!“ Ako vás to zabolí, hoci to je taká maličkosť. Presuňme sa od týchto myšlienok k Bohu a vyjde nám z toho otázka: „Ako takýto postoj svojich detí vníma nebeský Otec?“
Keď sa nad tým zamyslíme hlbšie, zisťujeme, že sa často až príliš fixujeme na svoje vlastné riešenia našich problémov. Myslím si, že práve od môjho riešenia závisí moje konečné a najvyššie šťastie. Lenže ruku na srdce: Kto z nás má túto skúsenosť? Že sme dosiahli vysnívanú métu alebo riešenie problému a súčasne s tým sa dostavil trvalý pokoj a šťastie?
Boh poslal svojho Syna, aby nás vyliečil v samotnej podstate našej existencie. Jediným riešením je vzťah s Bohom. A toto nám predviedol Ježiš názorne v Getsemanskej záhrade: „Otče, vezmi odo mňa tento kríž, utrpenie, túto bolesť… Ale ty rozhodni, ako ty chceš.“ Ježiš Kristus sa modlí z pozície Syna k svojmu Otcovi.
Toto je naša úloha – objaviť, že Boh má s nami svoj plán, a práve tento jeho plán je pre nás skutočným a najvyšším šťastím. A toto je ten kameň úrazu. My neveríme, že Boh nás miluje a výrazom tejto lásky je jeho plán pre náš život. Tejto viere sa môžeme naučiť iba vo vzťahu s ním.
My túžime po benefitoch, a Boh má pre nás oveľa viac. Má pre nás vzťah. Preto nás Boh často provokuje zvláštnymi otázkami, ktoré k nám prichádzajú z evanjelia. Chcú v nás vyprovokovať skúsenosť a poznanie, že hoci sa fyzicky uzdravíme, naše skutočné šťastie v tom nespočíva.
Tie provokatívne otázky možno len odhalia skutočný dôvod, prečo tak kŕčovito túžime po fyzickom uzdravení a materiálnom naplnení. Je to obyčajný strach, lebo si nie sme celkom istí naším večným životom. A čo nám neustále ponúka Ježiš: „svoju radosť – a úplnú.“ (Jn 17,13) Aby ti ju mohol dať, potrebuje „len“ jedno: tvoje otvorené srdce.