Nový občiansky rok priniesol zmenu vonkajšieho znaku pápežského úradu. Pápež Lev XIV. použil 6. januára pri slávnostnej svätej omši v Bazilike svätého Petra po prvý raz nový pápežský pastiersky kríž – ferulu. Ako potvrdil Liturgický úrad Vatikánu pre portál Vatican News, ide o vedome zvolený symbol, ktorý nadväzuje na ferulu svätého Jána Pavla II., no zároveň ju teologicky rozvíja a posúva dôraz ešte výraznejšie k tajomstvu zmŕtvychvstania.
Kým ferula pápeža Jána Pavla II. niesla výraznú podobu ukrižovaného Krista poznačeného ranami umučenia, nová ferula Leva XIV. predstavuje Krista už v jeho oslávenej podobe. Ukrižovanie nie je popreté ani odstránené, no nie je zobrazené skrze klince a telesné utrpenie. Kristus je znázornený ako ten, ktorý vystupuje k Otcovi – vzkriesený, živý a oslávený. Rany kríža zostávajú prítomné, no nie ako znaky porážky, ale ako svetlé znamenia víťazstva nad smrťou. Podľa Vatikánu ide o obraz, ktorý hovorí o tom, že ľudská bolesť nezmizne mávnutím ruky, no v Kristovi je premenená a presiahnutá nádejou nového života.
S rovnakým dôrazom na vzkriesenie znázorňujú ukrižovaného Krista východné cirkvi. Na mnohých typoch ikon nepripomína muža bolesti, ale už osláveného Víťaza nad smrťou.
Ferula, oficiálne nazývaná ferula pontificalis, patrí k zriedkavo používaným pápežským insígniám. Na rozdiel od biskupskej berly nemá zahnutý vrch, ale je zakončená rovným krížom. Tento tvar poukazuje na univerzálnu zodpovednosť rímskeho biskupa za celú Cirkev. Pápeži ju používajú len pri výnimočných liturgických udalostiach, najmä vtedy, keď chcú zdôrazniť osobitný duchovný alebo historický význam slávenia.
Lev XIV. siahol po ferule práve 6. januára na sviatok Zjavenia Pána, keď uzatváral Svätý rok 2025 symbolickým zatvorením Svätej brány Baziliky svätého Petra. Zároveň už teraz smeruje pozornosť Cirkvi k Jubilejnému roku 2033, keď si pripomenieme dvetisíc rokov od Kristovho vykupiteľského diela.
Dejiny pápežskej feruly siahajú do neskorého stredoveku, no jej dnešná podoba je výsledkom vývoja 20. storočia. Významný zlom nastal počas pontifikátu Pavla VI., ktorý v roku 1965 pri slávnostnom ukončení Druhého vatikánskeho koncilu použil ferulu s výraznou postavou ukrižovaného Krista. Tento kríž sa stal ikonickým znakom povojnovej Cirkvi a neskôr ho prevzal aj Ján Pavol II., čím sa pevne zapísal do pamäti veriacich po celom svete.
Pápež Benedikt XVI. používal tú istú ferulu len občas, pričom neskôr dal prednosť jednoduchšiemu krížu bez postavy Krista. Pápež František sa po nástupe do úradu opäť vrátil k ferule svätého Jána Pavla II., čím zdôraznil kontinuitu a duchovné dedičstvo svojich predchodcov.
Nová ferula Leva XIV. tak nie je len liturgickým predmetom, ale premysleným znakom. V čase, keď Cirkev hľadí k budúcim výzvam, pripomína, že jej stredobodom zostáva Kristus – ukrižovaný, ale predovšetkým zmŕtvychvstalý.
