Obrad sviatosti manželstva v Rímskokatolíckej cirkvi má jednu zaujímavú časť – manželskú prísahu. Po tom, čo si snúbenci navzájom vyjadria súhlas a vyslúžia si sviatosť manželstva, položia spoločne dva prsty na kríž a pred oltárom hovoria: „Pred Pánom Ježišom Kristom prisahám, že svoj manželský sľub dodržím, tak mi Pán Boh pomáhaj.“
Tento obrad má svoje miesto iba v krajinách, ktoré patrili do bývalej Habsburskej monarchie. Tam sa kládol dôraz na to, aby bol manželský konsenzus ešte viac posilnený. Inde sa tento zvyk nezachoval – napríklad keď som raz sobášil v saských Drážďanoch, obrad prísahy úplne chýbal.
Zvykol som dávať novomanželom do daru jednoduchý drevený krížik. Premýšľal som, s akými slovami im ho odovzdať, a vtedy mi v mysli ožil starozákonný obraz putovania Izraelitov púšťou. Ľud bol vyčerpaný, hladný, stratil radosť zo svojho oslobodenia a začal sa búriť proti Bohu. Ten dopustil, aby naňho prišli jedovaté hady. Keď sa Izraeliti obrátili na Mojžiša s prosbou o pomoc, Boh mu prikázal urobiť medeného hada a pripevniť ho na žrď. Každý, kto bol uhryznutý a pozrel sa naň, nezomrel, ale vyzdravel. Bolo to paradoxné – pozerať sa na hada, ktorý pripomínal zdroj ich utrpenia. A predsa práve tento pohľad prinášal život. Podobne aj my hľadíme na Krista ukrižovaného: zo smrti prichádza život.
Had na púšti nezmizol a ani problémy nášho života nezmiznú. Nevieme ich vlastnými silami „ušliapať“ ani premôcť. Cesta je iná – zdvihnúť oči k tomu, kto nám dáva nádej. Kríž, ktorý dostali mladomanželia, nebol ozdobný ani výstavný, ale mal sa stať súčasťou ich každodenného, intímneho života. Práve vo chvíľach, keď sa najviac cítia „uhryznutí“ problémami a starosťami, majú sa s vierou zahľadieť na Krista, ktorý dáva uzdravenie a silu pokračovať.
Aj východné ikony zobrazujú Mojžiša s medeným hadom, no bez hadov pod nohami by obraz nebol úplný – nezachytil by realitu života, v ktorom sa stále boríme s ťažkosťami. Nech nás preto Pán posilňuje svojím svätým krížom, skrze ktorý vykúpil svet a ktorý je oporou pre všetkých, čo sa brodia bahnom každodenných starostí.
