„Ohlasovať evanjelium“ – týmito stručnými slovami predstavil svoj program nový predseda Konferencie biskupov Škandinávie biskup Erik Varden OCSO. Má na to aj osvedčený typ: chce byť autentickým reprezentantom evanjelia. Uvedomuje si, že evanjelizácia je dnes značne sťažená, no zároveň napínavá úloha všetkých kresťanov.
Biskup Varden vie, o čom hovorí: sám je plodom tejto evanjelizácie. Medzičasom päťdesiatročný katolícky biskup konvertoval na katolícku vieru v roku 1993, študoval v Cambridge a stal sa trapistom. V rokoch 2015 až 2019 bol opátom kláštora Mount Saint Bernard v Anglicku. V roku 2019 ho pápež František vymenoval za preláta územnej prelatúry v Trondheime, ako prvého Nóra po predchádzajúcich piatich misionároch z Nemecka. V jeho kúrii pracujú na plný úväzok len dvaja ľudia, jedným z nich je on sám.
Biskup Varden v rozhovore pre portál katholisch.de opísal situáciu Cirkvi v škandinávskych krajinách, ktorá je uprostred kultúrneho prevratu. Spoločnosť je tam extrémne sekularizovaná a v istom zmysle je tento proces už ukončený. „Ľudia však zostávajú ľuďmi, hľadajú zmysel, krásu a pravdu,“ vysvetľuje biskup vhodnú pôdu pre rozsievanie evanjelia.
Cirkev mnohí ľudia vnímajú ako inštitúciu, ktorá stále hovorí nie. Biskup Varden sa snaží pracovať na zmene tohto imidžu. „Ak budeme pozorne počúvať a pozorne sledovať znamenia doby a otázky doby, môžeme ponúknuť odpovede. Toto všetko robíme s vedomím Veľkonočnej vigílie a že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky. Ako Slovo života ponúka aj našej dobe požehnané odpovede,“ je presvedčený biskup Varden.
Ako príklad ukazuje pri všetkej skromnosti svoje malé spoločenstvo, ktorému slúži ako biskup. Hoci je to len 20 000 veriacich, pochádzajú zo 130 krajín. Je to teda presvedčivá ukážka toho, ako môže evanjelium vytvoriť jednotu pri takej rôznorodosti. Priliehavá ilustrácia významu slova katolícky.
Biskup Varden tiež opísal, ako to vyzerá v praxi. „Kostol nemá byť len miestom stretnutia sa na bohoslužbu, ale má ponúknuť aj viac. Musí sa stať domovom, kde sa cítite príjemne a za ktorý cítite zodpovednosť, kde sa ľudia rozprávajú, varia a hrajú, kde si ľudia navzájom pomáhajú,“ hovorí biskup a poukazuje aj na charitatívnu úlohu miestnej cirkvi vzhľadom na rastúcu chudobu. „Okrem toho ľudia žijú ďaleko od seba.
Do najbližšieho kostola sú to často dve hodiny cesty autom. Každý, kto v nedeľu vynaloží toto úsilie, chce z toho vyťažiť maximum. To znamená, že po omši sú všetci spolu, rozprávajú sa, jedia spolu, deti sa spolu hrajú a spoznávajú. Nakoniec to funguje len cez konkrétne spoločenstvo,“ zdieľa biskup svoje bohaté pastoračné skúsenosti.
Pripomeňme, že v Nórsku, Švédsku, Dánsku, na Islande a vo Fínsku predstavujú katolíci nepatrnú menšinu s nízkymi jednocifernými podielmi obyvateľstva. Tamojšiu cirkev tvoria z veľkej časti migranti, ktorí sú však dôvodom, že katolícke spoločenstvo za posledné desaťročia narástlo. A to predstavuje nielen výzvu, ale aj veľký potenciál.ťročia narástlo. A to predstavuje nielen výzvu, ale aj veľký potenciál.
(katholisch.de)
