Je jedným z najväčších askétov východnej cirkvi, ktorý žil v 4. storočí.
Onufrios študoval právnu vedu a filozofiu a v mladom veku vstúpil do egyptského monastiera nazývaného Eriti. Keď počul o dokonalosti života v samote, monastier opustil. Bolo to v dobe, keď sa kresťanstvo rozšírilo ako dominantná viera Rímskej ríše a mnoho kresťanov inšpirovaných púštnymi otcami odišlo žiť do púšte asketickým životom modlitby v drsných podmienkach.
Onufrios sa usadil púštnej jaskyni, v ktorej žil 60 rokov, trpel zimou i teplom, často bez jedla a vody. Počas prvých 30 rokov mu stravu a vodu každý deň prinášal anjel. Ďalších 30 rokov sa živil plodmi figovníka, ktorý vyrástol pred jeho jaskyňou, a vodou z čistého prameňa, ktorý vytryskol zo zeme.
Po 60 rokoch asketického života vyrozprával Onufrios pred smrťou svoj životný príbeh starcovi Pafnutejovi, ktorý zatúžil nasledovať svätca a chcel zostať žiť v jaskyni. Svätý askéta mu však povedal, že nie je Božou vôľou, aby tam zostal; namiesto toho sa mal vrátiť do vlastného kláštora a rozprávať všetkým o cnostných životoch obyvateľov púšte. Potom Onufrios Pafnuteja požehnal, začal sa modliť a počas modlitby zomrel. Pafnutej uložil svätcovo telo do kamenného hrobu. Vzápätí sa figovník vytrhol zo zeme a prameň vody vyschol, čo Pafnutej interpretoval ako pokyn na odchod k bratom do monastiera.
Relikvie svätého Onufria sa uchovávajú vo svätyni sicílskeho mestečka Sutera, kde sa každú prvú augustovú nedeľu koná slávnosť na jeho počesť, pričom sa jeho ostatky nesú v sprievode mestom.
Sicílčania sa zvyknú modliť k svätému Onufrejovi, keď niečo stratia. Všeobecne sa traduje presvedčenie, že opakovanie modlitby k svätcovi pri hľadaní stratených predmetov výrazne urýchli ich nájdenie.
