Už len niekoľko hodín nás delí od sviatkov Turíc. Ešte máme v živej pamäti Veľkopôstne obdobie i Veľkonočnú vigíliu. Tu sa vynímalo lucernárium, teda obrad svetla, keď sa slávnostne pripravila veľkonočná svieca – paškál, ktorý sa niesol tmou kostola, rozdával svetlo prítomným, až napokon zaznel Exultet.
V tejto súvislosti by nám mohlo napadnúť známe slovné spojenie vziať niekoho na paškál. To znamená niekoho skritizovať. Odkryť mu karty a povedať mu priamo, čo robí zle.
Prečo však na opis kritiky používame práve toto slovné spojenie? Historické výskumy naznačujú, že v stredoveku existovali kázne o verejných kajúcnikoch v kostoloch. Boli zaradení do rôznych skupín podľa deliktov a ich konanie bolo konfrontované s Ježišom, s jeho láskou, s jeho svätosťou. A keďže paškál symbolizuje vzkrieseného Krista a tie kázne o kajúcnikoch sa konali v blízkosti paškála, od ktorého si prepožičali aj názov, výsledok je zrejmý.
Vziať niekoho na paškál znamená vystaviť zlo nejakého človeka Ježišovmu svetlu. V konečnom dôsledku hovoríme o chybách vo svetle Ježišovej pravdy, ale aj milosrdenstva.
A o tom hovorí aj evanjeliová stať, kde vidíme, ako si Ježiš berie Petra „na paškál“. On sám je totiž živým Paškálom. No súčasne tam vidíme Ježišovo milosrdenstvo. Ako pripomína Petrovi jeho zradu? Trojnásobnou otázkou: „Miluješ ma?“ Ježiš nevyčíta Petrovi jeho zradu, nechce ho zadupať do zeme, do jeho mizérie., do jeho slabosti, ktorej podľahol zoči-voči Ježišovmu zatknutiu a súdu.
Ježiš Petrovi nastavuje svoje svetlo. Berie ho na paškál v úplne inom zmysle slova a ponúka mu reštart. V tom, v čom Peter zlyhal, dostáva novú šancu. Ježiš akoby mu hovoril: „Trikrát si povedal, že ma nepoznáš, a ja sa ťa teraz trikrát pýtam, či ma miluješ.“ A po kladnej Petrovej odpovedi ho Ježiš rehabilituje poverením: „Pas moje baránky.“
V logike výberu ľudských zdrojov by sme mohli namietať: „Pane, Peter ťa zradil, a ty ho teraz necháš pásť svoje ovce?“ Peter si uvedomil svoje zlyhanie a oľutoval to.
Ježiš nás takto všetkých berie na paškál – vystavuje nás svetlu svojej pravdy a milosrdenstva. Opäť nás poveruje úlohou, v ktorej sme zlyhali, a dáva nám milosť nového začiatku. Alebo nám dáva celkom novú úlohu. V Ježišovom svetle vidíme, že môžeme byť naozaj dobrí.
A to je naozaj dobrá správa!
