Dnes v rímskokatolíckych kostoloch zaznievajú aj verše z Jánovho evanjelia, kde sa hovorí o Jánovi Krstiteľovi. Prichádzajú za ním vyslanci farizejov a skúmajú, kto vlastne je. Keď poprie, že je Mesiáš, pýtajú sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“
Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
Ján Krstiteľ má neuveriteľnú charizmu. Je to typ askétu a pustovníka, ktorého premenili veľké duchovné aj telesné zápasy. Jeho asketický život lákal ľudí, aby ho vyhľadávali, počúvali a nasledovali.. Stával sa z neho fenomén, a tak jeho povesť a narastajúci vplyv znepokojili farizejov. Niekto zrejme rozšíril, že askéta Ján Krstiteľ je prorok a Mesiáš a má zvláštne schopnosti.
Ako odlíšiť pravého a falošného proroka? Je to pomerne jednoduché: falošný prorok ukazuje stále na seba – celý jeho svet sa začína slovom „ja“. Skutočný prorok ukazuje na Boha – tak ako Ján Krstiteľ. Jeho slová: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta,“ sú dnes súčasťou každej svätej omše.
Ján Krstiteľ je jednou z najzobrazovanejších postáv v kresťanskom umení. Inšpiroval vznik pustovníckeho hnutia – svätý Anton Pustovník a ďalší púštni otcovia ho pokladali za svoj vzor. Viaceré rehole si ho vážia a majú ho za patróna, napríklad karmelitáni. Uctievali si ho aj svätý Ambróz, svätý Augustín či svätý Ján Zlatoústy.
Dejiny Cirkvi zachytávajú aj osud cenených relikvií svätého Jána Krstiteľa. V stredoveku sa o ne doslova zvádzal boj a dodnes sa uchovávajú na viacerých miestach. V Grécku na Hore Athos ich vlastnia viaceré kláštory. Podľa tradície bola lebka pred stáročiami rozdelená na štyri časti, ktoré sa mali nachádzať v kláštore v Damasku (Sýria), v Grécku, v Nemecku a v Taliansku. Pravosť týchto relikvií je stále predmetom vedeckého skúmania.
Vráťme sa však ku dnešným veršom. Dôležité sú slová Jána Krstiteľa, že medzi „nami“ je ten, ktorého nepoznáme. Adresuje ich nielen zákonníkom spred dvetisíc rokov, ale pokojne ich môžeme vztiahnuť aj na seba. Ako by vyzeral svet, keby sme dokázali spoznať Boha a jeho pôsobenie?
Obratom dodáva, že mu nie je hoden rozviazať remienok na obuvi. Týmto obrazom Ján Krstiteľ odvádza pozornosť od seba. Hoci vie, že ho ľudia považujú za svätého muža, rozptyľuje tieto ľudské predstavy. On, svätý muž, sa oproti Pánu Ježišovi pokladá za takého slabého, biedneho a nehodného, že ani ten zaprášený remienok na obuvi si netrúfa mu rozviazať.
Pozor – Ján Krstiteľ nezhadzuje svoju hodnotu! On vyzdvihuje hodnotu Pána Ježiša. V tom spočíva pravá pokora a pravá modlitba.
