Málokto vie, že za ikonickou stavebnicou Lego sa skrýva nevšedný príbeh o prekonávaní katastrof vďaka… viere v Boha. Ole Kirk Christiansen, tvorca týchto kociek, čelil v živote opakovaným tragédiám – požiarom, ekonomickým krízam, a dokonca aj strate manželky. Stavebnice Lego dnes rozvíjajú fantáziu a manuálne schopnosti detí po celom svete, zatiaľ čo rodičia neraz bolestivo zisťujú, aké tvrdé sú tieto drobné kocky pod bosými nohami.
Ole Kirk Christiansen sa narodil 7. apríla 1891 v dedinke Omvraa Mark v dánskej farnosti Filskov ako desiate dieťa Jensa Nielsa a Kirstine Christiansenovcov. Prostredie, v ktorom vyrastal, bolo jednoduché, no plné lásky a kresťanských hodnôt. V jeho denníku sa zachoval výrok, ktorý vystihuje atmosféru jeho detstva: „Vyrastali sme všetci v skromnom, ale dobrom domove, dôverujúc Božiemu milosrdenstvu.“
Ako sedemročný pásol ovce a kravy, pomáhal v stajniach a na poliach, aby prispel k chodu domácnosti. Keď mal 16 rokov, začal sa učiť stolárskemu remeslu pod vedením svojho staršieho brata Krestena a v roku 1911 ako 20-ročný dostal výučný list.
O niekoľko rokov neskôr si otvoril vlastnú stolársku dielňu v meste Billund, oženil sa s Kristine Sørensenovou, s ktorou mal štyroch synov. Ole Kirk sa aktívne zapájal do života miestnej komunity: učil mládež remeslu, angažoval sa v nedeľnej škole, pôsobil v združení kresťanskej mládeže YMCA a žil podľa jednoduchej zásady: starať sa čo najlepšie o to, čo mu bolo zverené.
V roku 1924 vypukol v jeho dielni prvý požiar, ktorý zničil nielen výrobný priestor, ale aj rodinný dom. Hoci táto udalosť mohla znamenať koniec jeho podnikania, 33-ročný Ole sa rozhodol nepoľaviť. So manželkou obnovil dielňu a začal pracovať s ešte väčšou odhodlanosťou. V nasledujúcich rokoch však prišla ďalšia rana – globálna hospodárska kríza spôsobila, že bol nútený dielňu zatvoriť.
Keď sa už zdalo, že všetka nádej je stratená, Ole dostal objednávku na výrobu drevených hračiek. Neskôr o tom napísal: „Pretože sme nemali inú prácu, považovali sme túto zákazku za dar od Boha.“
Ešte väčšiu osobnú bolesť zažil, keď vo veku 41 rokov prišiel o svoju milovanú Kristine. Zostal sám so štyrmi synmi vo veku od šiestich do pätnástich rokov. Strata ho hlboko zasiahla, no on namiesto toho, aby sa poddal smútku, začal sa ešte viac prehlbovať svoju vieru. Často svojim deťom hovorieval: „Život je darom, no zároveň výzvou, ktorú treba prijať s pokorou a odvahou.“
Po strate manželky si Ole uvedomil, že potrebuje pomoc pri výchove detí a vedení domácnosti. Preto uverejnil inzerát v kresťanskom denníku Kristeligt Dagblad, kde hľadal „dievčinu hlbokej viery, šetrnú a starostlivú, ktorá by mohla viesť domácnosť a pomáhať s výchovou detí… Preferujem ženu, ktorá ich obklopí láskou, pomôže pri výchove a vytvorí im domov.“
Na inzerát odpovedala Sofie Jørgensenová, ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou. Sofie nielenže priniesla do domácnosti potrebnú starostlivosť, ale tiež pomohla zachrániť Oleho pred bankrotom. Jej finančný príspevok 1 000 korún (5 500 €) mu umožnil splatiť dlhy a obnoviť podnikanie.
Počas druhej svetovej vojny Ole pokračoval vo výrobe drevených hračiek, no v roku 1942 jeho továreň opäť zasiahol ničivý požiar.
„O tretej ráno pribehol jeden z mužov, ktorí spali v dielni, a kričal: ‚Továreň horí!‘ Bola to šokujúca a bolestná správa. Snažil som sa situáciu zvládnuť, no musel som sa na chvíľu zastaviť a pokľaknúť pred Bohom. Bola to moja vďačnosť tomu, ktorý vie všetko, a to dalo pokoj a ticho mojej mysli.“
S rodinou a zamestnancami začali budovať továreň odznova. Rozhodol sa investovať do moderných plastových materiálov. Táto odvážna voľba sa ukázala ako prelomová – plastové kocky, ktoré začal vyrábať, sa čoskoro stali celosvetovým fenoménom.
Ole na vieru nezanevrel ani pri úspechu. Jej posolstvo odovzdával svojim zamestnancom, s ktorými sa každé ráno modlil. V rámci podpory duchovného života rozdával zamestnancom výtlačky Knihy žalmov so špeciálnym logom Lega.
Ole Kirk Christiansen zomrel v roku 1958. Jeho syn Gotfred raz povedal: „Som presvedčený, že otcova viera v Boha, ktorá bola evidentná vo všetkom, čo robil, mu pomohla prekonať smútok a ťažkosti, ktoré ho sprevádzali. Dodala mu odvahu a pokoj na prijatie nových výziev.“
V 50. a 60. rokoch 20. storočia firma LEGO vyrábala aj stavebnice kostolov, dokonca niektoré obsahovali kríže svietiace vo tme. Vytvorila sériu katedrál, ktoré modelovali historické európske stavby. Táto integrácia kresťanských prvkov do produktov spoločnosti nebola len komerčným krokom, ale odzrkadľovala hodnoty zakladateľa.
Dnešné stavebnicové impérium, ktoré je stále vo vlastníctve rodiny Christiansenovcov, už túto niekdajšiu kresťanskú črtu stratilo. V súčasnosti firma vyzýva používateľov a fanúšikov, aby predložili nové návrhy na dizajn jej produktov. Zároveň však na svojich webových stránkach prísne zakazuje návrhy s témou sexu, drog, rasizmu či politiky.
A viete, čo je číslom dva na zozname medzi politikou a sexom? Náboženské symboly – budovy a postavy. Takéto zaradenie náboženstva vrátane kresťanských symbolov do zoznamu „zakázaných“ návrhov naznačuje, ako ďaleko sa spoločnosť vzdialila od hodnôt svojho zakladateľa.
Nedávno LEGO vydalo stavebnicu parížskej Katedrály Notre-Dame, ktorá vyvolala polemické reakcie. Model je síce detailne prepracovaný, avšak na jeho vrchole chýba jeden „detail“ – kríž.
Niektorí to považujú za falšovanie kresťanského dedičstva, iní za ničenie odkazu zakladateľa Oleho Kirka, ktorý by takýto krok zrejme nepodporil.
Že náboženstvo nepatrí do politiky, počúvame neustále. Stále častejšie sa ozývajú názory, že náboženstvo nepatrí ani do verejného priestoru. Tak kam vlastne patrí? Áno, patrí do srdca. Lenže keď ho zúrodní, už sa nedá ukryť.
Spravovala Tatiana Čižiková.