Svätý Métrofanés, ktorého meno má grécky pôvod a znamená „matka objavuje“ sa narodil začiatkom tretieho storočia v Ríme.
Podľa gréckych synaxárov (životopisov svätých) bol synom Dometia, brata cisára Proba. Dometius spoznal falošnosť pohanského náboženstva a konvertoval na kresťanstvo.
Počas jedného z krutých prenasledovaní kresťanov v Ríme odišiel s rodinou do Byzancie, ktorá bola vtedy malým gréckym mestečkom. Tam sa stal blízkym priateľom biskupa Títa, ktorý videl vrúcnu túžbu Dometia pracovať na šírení evanjelia, a tak ho vysvätil za presbytera.
Po Títovej smrti sa Dometius stal byzantským biskupom. Keď zomrel, obsadil biskupský stolec jeho najstarší syn Probus a po Probovej smrti v roku 316 nastúpil naň Métrofanés.
Cisár Konštantín Veľký bol po príchode do Byzancie z Ríma nadšený svätosťou života a múdrosťou svätého Métrofana. V čase prvého ekumenického koncilu v roku 325 v Nicei mal Métrofanés podľa niektorých zdrojov úctyhodných 117 rokov. Konštantín Veľký podnietil koncilových otcov, aby Métrofanovi udelili titul patriarchu. Métrofanés sa tak stal prvým konštantínopolským patriarchom.
Pramene uvádzajú návštevu cisára Konštantína so zástupcami koncilu u chorľavého a zostarnutého patriarchu, počas ktorej určil Métrofanés za svojho nástupcu v patriarchálnom úrade Alexandra Alexandrijského. (Medzi návštevníkmi sa spomína aj Atanáz, neskorší svätý Atanáz Veľký, patriarcha Alexandrie.)
Métrofanés požiadal prítomných o odpustenie a do desiatich dní odovzdal svoju dušu Bohu. Jeho relikvie spočívajú v Konštantínopole v chráme, ktorý je mu zasvätený.
