Meno svätej Eufrozíny, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 25. septembra, má grécky pôvod a znamená priateľská, dobre naladená. Žila v 5. storočí v Alexandrii. Patrí do skupiny tých svätých, ktorých životopisy sú zmesou faktov a legiend s hlbším duchovným odkazom.
Podľa dostupných zdrojov bola Eufrozína jedinou dcérou bohatého a zbožného Pafnutia, ktorý s manželkou dlho čelil problému bezdetnosti. Keď sa im narodilo dieťa, vnímali ho ako odpoveď Boha na svoje modlitby.
Keď Eufrozína dovŕšila osemnásť rokov, otec ju zasnúbil s ambicióznym a bohatým mladíkom. Ona však túžila po živote zasvätenom Bohu v modlitbe a askéze. Navštevovala kláštor, ktorého opát ju podporoval v túžbe po mníšskom živote.
Eufrozína preto opustila rodičov, ostrihala si vlasy a obliekla sa do mužských šiat, aby vstúpila do mužského kláštora pod menom Smaragdus. Obávala sa totiž, že ak by vstúpila do ženského kláštora, otec by ju našiel a donútil vydať sa. V mužskom kláštore jej rodovú identitu nespoznali, preto ju prijali ako jedného zo svojich bratov. Tento krok jej umožnil naplno sa venovať vytúženému duchovnému životu.
Eufrozína žila v monastieri pod krycím menom Smaragdus úctyhodných 38 rokov. Venovala sa modlitbe, pôstu a asketickým cvičeniam, vďaka čomu si rýchlo získala úctu a rešpekt u ostatných mníchov.
Eufrozínin otec Pafnutius nikdy neprestal hľadať svoju dcéru. Hlboko zarmútený jej stratou chodil často do kláštora, kde vyhľadával duchovnú útechu. Nevediac, že mních Smaragdus je v skutočnosti jeho vlastná dcéra, dôverne sa jej zveroval so svojím žiaľom. Eufrozína mu poskytovala duchovné rady a posilňovala jeho vieru, a tak sa stala duchovnou vodkyňou vlastného otca.
Až tesne pred svojou smrťou, po 38 rokoch asketického života, odhalila Eufrozína otcovi svoju pravú identitu. Tento moment pravdy znamenal zmierenie otca a dcéry. Eufrozína ho požiadala, aby ju po smrti sám pochoval a nikomu neprezradil jej tajomstvo.
Otec jej prianie splnil a potom sa sám vzdal svojho bohatstva, rozdal majetok chudobným a stal sa mníchom. Žil v cele svojej dcéry ďalších desať rokov, kým nezomrel. Pochovali ho vedľa nej. Hrob Eufrozíny sa stal miestom modlitieb a zázrakov.
