Prorok Micheáš, ktorého meno obsahuje rečnícku otázku „kto je ako Pán“, patrí medzi takzvaných Dvanástich malých prorokov Starého zákona. Jeho pôsobenie ponúka dôležitý pohľad na Božiu spravodlivosť, milosrdenstvo a zasľúbenia.
Micheáš, súčasník prorokov Izaiáša i Ozeáša, pochádzal z dediny Morešet-Gat, ležiacej asi 35 km juhozápadne od Jeruzalema. Jeho prorocká služba sa začala okolo roku 740 pred Kristom a trvala takmer 50 rokov za vlády troch judských kráľov Jotama, Achaza a Ezechiáša. Tento časový úsek bol obdobím veľkých politických a náboženských zmien v Judskom a Izraelskom kráľovstve, keď obe kráľovstvá čelili rozpínajúcej sa Asýrskej ríši, ktorá Izraelské kráľovstvo v roku 722 napokon pohltila, kým z Judey urobila svojho vazala.
Napriek tomu, že Micheáš nepatril k oficiálnym prorokom z povolania, jeho hlas zaznieval mocne a nezávisle, pričom sa často staval proti vládnucim kruhom a ich neprávostiam, najmä korupcii a útlaku chudobných. Rovnako vášnivo kritizoval uctievanie cudzích božstiev a s tým spojené výnosné nemravné kulty. Vyzýval národ k morálnemu a duchovnému prebudeniu a varoval ho pred zničujúcimi dôsledkami hriechov, keď predpovedal nešťastia, ktoré mali postihnúť obe kráľovstvá pre odklon ich obyvateľov od cesty Božích prikázaní. Žiaľ, jeho proroctvá o zničení Samárie a Jeruzalema sa skôr či neskôr naplnili.
Micheášova prorocká služba nebola bez nebezpečenstva. Jeho slová vyvolávali strach a odpor medzi tými, ktorí nechceli počuť pravdu. Zo slov proroka Jeremiáša (Jer 26,18-19) však vyplýva, že jeho súkmeňovci sa báli Micheáša zabiť, čo svedčí o jeho vplyve a autorite.
Jedným z najvýznamnejších Micheášových proroctiev je predpoveď o narodení Mesiáša v Betleheme: „A ty, Betlehem, Efrata primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.“ (Mich 5,1) Toto proroctvo sa neskôr stalo trvalou súčasťou kresťanskej viery v Ježiša Krista ako dlho očakávaného Spasiteľa.
