Svätý Josemaría Escrivá, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 26. júna, nebol mužom útekov. Neutekal do kláštorov, do ticha hôr ani do sveta mystických vízií. Nepozýval ľudí odísť zo sveta, ale pozýval ich ostať. Ostať presne tam, kde sú, a tam hľadať Boha. Na pracovisku. V rodine. V rutine. V hluku a zhone každodenného života. A práve tam, tvrdil, možno objaviť pravé šťastie.
Jeho životný príbeh sa začal písať 9. januára 1902 v španielskom Barbastre. Mal päť súrodencov, no tri mladšie sestry zomreli v mladom veku.
„Odovzdanosť do Božej vôle je tajomstvom šťastia na zemi,“ napísal v knihe Cesta. „Mojím pokrmom je plniť jeho vôľu.“ Táto Ježišova veta, ktorá znie jednoducho, v sebe ukrýva výbušnú silu. Pretože nejde o vôľu, ktorú by sme si sami vymysleli. Nejde o pohodlné náboženstvo podľa vlastných predstáv. Escrivá pozýva ku každodennej poslušnosti Bohu. Nie k strachu z Boha, ale k láskyplnému zjednoteniu s jeho plánom – aj keď ho nie vždy chápeme.
Svätosť pre Josemaríu nebola rezervovaná pre výnimočných ľudí. Bola o vernosti v maličkostiach. O milovaní každodennej skutočnosti, nech je akákoľvek. Zakaždým, keď sa pristihneme pri slovách „keby som mal inú prácu… keby som bol zdravší… keby som mal viac času…“, pripomína nám: práve tam, kde si, ťa čaká Boh. Nie vo fantáziách a únikoch, ale v konkrétnych okolnostiach tvojho života.
Pre Escrivú neexistoval duchovný a svetský život. Bola len jedna jediná realita – Boh prítomný v každej chvíli. Modlitba nie je oddelená od práce. Rozjímanie sa nerobí len v kostole. Aj keď stojíš pri mikroskope, aj keď držíš volant, aj keď si s deťmi na ihrisku – Boh je tam. Tvoje „áno“ v týchto chvíľach je tvojou svätosťou.
Neobyčajná svätosť v obyčajnom živote
Bol presvedčený, že aj najobyčajnejšie úlohy ako sú napríklad umývanie riadu, písanie e-mailov, upratovanie, môžu byť premenené na lásku. Stačí ich konať pre Niekoho. „Všetko, čo sa robí z lásky, je krásne a veľké,“ hovoril. Nejde o to konať hrdinské skutky, ide o to, konať obyčajné veci s neobyčajnou láskou.
Preto hovoril o potrebe návykov, ktoré dávajú dňu rytmus a duši pevnosť. Navrhoval začínať deň rannou obetou, krátkou modlitbou, ktorou človek daruje Bohu celý svoj deň, hneď po prebudení. Pripomínal hodnotu hrdinskej minúty: vstávania bez odkladania. Nejde o vojenskú disciplínu, ale o prvé víťazstvo lásky nad pohodlnosťou.
Na poludnie odporúčal modlitbu Anjel Pána, nie ako zvyk zo starých čias, ale ako stretnutie s Máriou, ktorá vedela povedať: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova.“ A večer spytovanie svedomia, nie ako strach z trestu, ale ako rozhovor s Otcom, ktorý sa pýta: „Ako si dnes miloval? Čo môžeme zajtra vylepšiť?“
Escrivá pripomínal, že v druhých ľuďoch máme vidieť Krista. Aj v tých, ktorí sú unavení, nevrlí, neznesiteľní. „Deti. Chorí. Nezbadáš v týchto slovách chuť ich písať s veľkým písmenom?“ pýtal sa. Pre dušu, ktorá miluje, sú práve oni Kristus. A keď Ho v nich objavíme, prirodzene o Ňom začneme hovoriť. Apoštolát je podľa neho len láska k Bohu, ktorá sa vylieva ďalej.
Celý život svätého Josemaríu formovalo presvedčenie, že práve v obyčajnosti sa skrýva veľkosť. Sám sa o tom presvedčil ako chlapec, keď raz uvidel v snehu stopy bosých nôh. Najprv ho to šokovalo, veď kto by v zime chodil bosý? Keď sa dozvedel, že stopy patria mníchovi, pochopil, že existujú ľudia, ktorí idú ďalej, než bežný svet chápe. A možno, pomyslel si, Boh volá aj jeho.
Odpovedal. A po rokoch založil Opus Dei, Dielo Božie, s jednoduchým posolstvom: každý človek je povolaný k svätosti. Každá práca môže byť svätá. Každý deň je dar. A každý z nás, ak miluje, môže meniť svet.
Svätý Josemaría zomrel 26. júna 1975 v Ríme po tom, čo sa naposledy sklonil pred sviatosťou Eucharistie. Jeho posledný pohľad patril Panne Márii z Guadalupe. Ako vždy v jednoduchosti, ticho, s láskou. Blahorečil ho pápež Ján Pavol II. 17. mája 1992 a za svätého ho vyhlásil 6. októbra 2002.
Tam, kde si – tam sa stretni s Bohom. Možno práve to je tajomstvo šťastia, ktoré nám zanechal: nežiadaj od života zázraky. Zázrakom môže byť aj to, že dnes večer umyješ riad s láskou.
Svätý Josemaría Escrivá, oroduj za nás!
