Meno Dávida Fiorilla je na Slovensku neznáme. Tento taliansky chlapec zomrel v roku 2021 ako osemročný a začína sa o ňom viac hovoriť i písať. Jeho svedectvo totiž priviedlo k obráteniu celú jeho rodinu a hlboko zasiahlo miestneho kňaza i ľudí z farnosti. Zdá sa, že napriek záľahu nečistoty a kultu sexizmu, ktorý zasiahol svet, môže byť naše storočie aj objavovaním fenoménu „svätých detí“.
Nevšedný príbeh malého Taliana, do ktorého života vstúpila nielen rakovina – akútna leukémia, ale nezvyčajným spôsobom i samotné nebo, spoznávame vďaka známej talianskej novinárke a spisovateľke Constanze Signorelliovej, ktorá spísala na podnet jeho rodiny výnimočné svedectvo tohto chlapca, aby sa o ňom dozvedela širšia verejnosť.
Dávid Fiorillo totiž niekoľko mesiacov pred smrťou začal pri postieľke vídať anjelov, časom aj Pannu Máriu a potom, čo na jej podnet pristúpil k svätému prijímaniu, začal pri sebe vnímať živého Ježiša, a to pravidelne – počas svätej omše. Nikto ho však k viere neviedol. Rodičia boli síce pokrstení, ale o vieru sa nezaujímali. A malý Dávid pre chorobu do školy takmer nechodil. Nikdy teda o anjeloch nepočul, tobôž o Panne Márii či Ježišovi: až kým sa s nimi nestretol osobne.
Silné svedectvo aj pre kňazov
Pietro Carnovale, kňaz z Kostola svätého archanjela Michaela v Piscopiu, ktorý chlapca niekoľko mesiacov duchovne sprevádzal, na jeho pohrebe povedal: „Keď som sa mu pozrel do očí, prýštila z nich zrelá viera. Bol malým veľkým mužom zrelej viery! Milí rodičia, dnešný deň je pre nás všetkých pochopiteľne dňom zármutku a veľkej bolesti, ale dôrazne vám hovorím, že sa z toho všetkého musíte aj radovať! Musíte na tom stavať, ďalej pokračovať v ceste, ktorú vám ukázal váš syn. Uchovávajte si to v srdciach ako poklad. Nehľadajte vysvetlenie toho, čo sa dialo u ľudí, ktorí vám budú vykladať ktoviečo: váš malý Dávid, veľký a zrelý na svojej ceste viery, vám už všetko povedal!
Druhá vec, ktorú by som chcel podčiarknuť, sa týka Dávidových rozhovorov s jeho anjelikmi a s Pannou Máriou: neustále rozhovory, ktoré s nimi viedol, videnie anjelov, ktorí sa s ním rozprávali. A napokon, videnie Panny Márie, Milostiplnej, obklopenej anjelmi. To je viera, skutočná odovzdanosť do Božej vôle! Boli to jednoduché rozhovory, jednoduché veci a obrazy, ktoré však zanechali jedinečný odtlačok v jeho srdci i mysli. Nebo! Videnie neba, po ktorom všetci túžime a on ho smel zakúsiť už počas života! Rozprával som sa s ním i rodičmi, témou vždy boli samé maličkosti a bežné veci, ako to už u detí býva, nikdy však na to nezabudnem.
Dávid, malý chlapec, ktorý sa zhovára s anjelmi a Pannou Máriou o svojom odchode – viete si to predstaviť? Hovorí s anjelmi o vlastnej smrti! V tom sa ukazuje hlboká duchovnosť, ktorú dostal tento chlapec ako dar od Pána. A napokon, aj jeho modlitba s Pannou Máriou, ktorú sa vždy modlil s takou jednoduchosťou, hoci je za ňou hlboká teológia.
Vieme, že Panna Mária je nám veľkou pomocníčkou pri prechode k Zmŕtvychvstalému. Nie je to azda prejav hlbokej spirituality? To, kým Dávid bol a o čom nám svedčil, to všetko nám má slúžiť, má nás to inšpirovať! Musíme si uchovať to, čo nám odovzdal. Veď ide o slová chlapca, ktorý bol v takom blízkom vzťahu s anjelmi a Pannou Máriou…“
Costanza Signorelliová v snahe zozbierať svedectvá o Dávidovom živote vycestovala aj za ďalším kňazom a augustiniánskym rehoľníkom z Apúlie, rodákom z Neapola otcom Máriom Sanninom. Stihla to krátko pred jeho smrťou. Jeho svedectvo sa týka návštev malého Dávida na pútnickom mieste, kde si uctievajú Pannu Máriu Anjelskú.
Otec Mário novinárke priznal: „Rozprávanie o Dávidovom živote ma hlboko dojíma. Videl som ho tu len párkrát, prehodil som s ním pár slov, ale nikdy nezabudnem na jeho oči. Všetky deti, osobitne tie choré, majú v sebe čosi výnimočné. Ale v jeho očiach bolo zvláštne svetlo. V Dávidovom pohľade bolo možné vytušiť Božiu prítomnosť. Jeho žiarivý pohľad sa mi vpísal do srdca.“
Na kňaza chlapec pôsobil dôveryhodne, hoci otec Mário si všimol istú rezervovanosť, s akou rozprával o svojich návštevách „neobyčajných priateľov“. Osobitne ho však zasiahlo hlboké ticho, do ktorého sa chlapec ponoril pred sochou Panny Márie Anjelskej obklopenej ôsmimi anjelmi – ich počet zvláštne korešpondoval s počtom rokov, ktorých sa dožil na zemi.
„Keď som ho zbadal, ako sa modlí pred sochou Madony, prvý raz som zaznamenal ten jeho pohľad plný svetla,“ uviedol otec Mário. Po modlitbe sa chlapca opýtal, či videl Pannu Máriu. On hanblivo sklopil oči, otočil hlavu k matke a zašepkal, že áno, videl ju spolu s anjelmi.
A otec Mário k tomu ešte poznamenal: „Nesmieme si osobovať právo tvrdiť, kto je svätý, to posúdi Cirkev. Máme však povinnosť vydávať svedectvo o tom, čo sme videli. Dávidov príbeh sa musí stať známym, aby svetlo mohlo zasiahnuť aj iných a aby tak množstvu ľudí bolo preukázané dobro.“
Dávidova misia cez chorobu
Novinárka po rozhovore s rodičmi priznala, že z rôznych narážok sa dalo vyrozumieť Dávidovo poznanie okamihu vlastnej smrti. Bolo zjavné, že poznal presný čas svojho odchodu. V posledných chvíľach však chcel byť sám, svojich rodičov poslal od lôžka preč. Samotu pri umieraní poznáme napríklad aj zo života malej svätej Hyacinty Martovej, „fatimského dieťaťa“. Podobne to bolo aj u svätej Gemmy Galganiovej.
Novinárka Constanza Signorelliová k Dávidovmu príbehu záverom poznamenáva: „ Kto vlastne bol tento chlapec a akú úlohu mal v mohutnom putovaní Cirkvi? Na to však nepoznám odpoveď.“ Avšak zhŕňa to, čo je zo Dávidovho života zrejmé a čo stojí za zamyslenie:
Prítomnosť anjelov: Dávid ju prežíva ako vzťah s okrídlenými bytosťami, ktoré mu robia spoločnosť, pomáhajú mu a preukazujú mu dobro, oznamujú mu rôzne veci a uvádzajú ho do najvyšších sfér nebeských skutočností.
Prítomnosť Panny Márie: Rovnaké anjelské bytosti (ako sú spomínané v iných mariánskych zjaveniach) vedú ho k Panne Márii, Ježišovej Matke, ktorá sa mu zjavuje vo svojej materinskej nádhere. Vo chvíli najväčšej núdze prichádza k nemu so svojou útechou, každú noc ho objíma a dáva mu pocit takého bezpečia, že Dávid sa už nebojí ani odlúčenia od svojej pozemskej, biologickej matky, ak je to Boží zámer.
Stretnutie so živým Ježišom: Je to Mária, kto chlapca pripravuje na stretnutie so svojím Synom a vedie ho k nemu. Panna Mária Dávidovi objasní skutočnosť prvého svätého prijímania, navrhne mu, aby k nemu pristúpil, sprevádza ho aj pri tom slávnostnom okamihu. Až po prijatí Eucharistie, ktorej predchádza sviatosť zmierenia, Dávid osobne vidí živého Ježiša v podobe Krista Kráľa.
Božie kráľovstvo a večný život: Dávid nerozpráva o Ježišových slovách, ale o jeho skutkoch. Opisuje symbolické gesto položenia ruky na srdce, čo znamená príchod Božieho Syna do jeho života, dar a počiatok večného života. Ježiš sám je totiž tým Rajom, ktorý mu hlásali anjeli a na ktorý ho pripravovala Panna Mária.
Existencia nebeského raja: Dávid opisuje nebo ako miesto, kam ho smerujú anjeli. Toto miesto má podľa tohto dieťaťa niekoľko nezameniteľných charakteristík:
- silné svetlo a prítomnosť dúhy: teda nebo je miestom, kde prebýva Trojica (svetlo) a kde sa dokonale uskutočňuje trvalá zmluva lásky medzi Bohom a človekom (preto znamenie dúhy);
- zákaz tabletov a plyšákov symbolizujúcich v detskom rozprávaní neprítomnosť hmotných statkov, ktoré patria k našej pozemskej existencii;
- miesto, kde „nie sú nemocnice ani chorí“, t. j. miesto, kde nie je zlo ani utrpenie, ale naopak, kde sa „ti ukáže všetko, čo chceš“, teda kde sa v plnosti uskutoční každá túžba po Dobre;
- a napokon miesto, kde „je to skvelé!“, kde je človeku dobre, respektíve kde každý zakúša život v hojnosti, sú tam však rôzne úrovne: miesto, kde sú deti, ale aj priestor, o ktorom píše svätý Pavol („siedme nebo“) a katolícka dogmatika. Reflektuje ju napríklad aj Dante Alighieri vo svojej Božskej komédii.
Ako píše novinárka Signorelliová, každý, kto pozná obsah kresťanského Zjavenia, vie, že Dávid pripomína len to, o čom nás učí Sväté písmo, hoci chlapec to pomenúva jazykom svojho veku. Avšak jeho príbeh je skúsenosťou dieťaťa, ktoré takmer nechodilo do školy ani na hodiny náboženstva, ale na vlastnej koži spoznáva a preciťuje nebeské posolstvá skrze živý, priamy a bezprostredný vzťah k Tajomstvu, ktoré nás presahuje a o ktorom hovorí.
Pre taliansku novinárku je Dávid Fiorillo „prorokom poslaným pre túto dobu“ , ktorá sa Bohu hrozivo odcudzila, a znovu jej pripomína príbeh spásy určený každému človeku.
Chlapcov život podľa jej slov ukazuje, že nekonečné Božie milosrdenstvo dokáže pritiahnuť a osloviť aj tých najvzdialenejších, ktorí sa možno cítia vylúčení zo spásy. „A nie je to len nádej, je to istota spásy, ktorú malý Dávid zvestuje každému človeku, čo sa s túžbou po Dobre a s otvoreným srdcom obracia k nebu, k Ježišovi Kristovi, ktorý nám ho otvoril,“ uzatvára svoju knihu Costanza Signorelliová. Vyšla už aj v češtine pod názvom Chlapec, který si hrál s anděly (Paulínky 2025).
Naša „chorá“ doba, ktorá chce už deti v škôlkach a prvých triedach škôl vyučovať o sexualite to, k čomu ešte vekovo nedozreli, nepotrebuje pomýlenú výchovu, ktorá si zahráva s dušami. Ale bude možno čoraz viac potrebovať odvážnych rodičov schopných vzoprieť sa nátlaku doby, aby deti a ich čisté duše mohli veriť v Ježiša, nebo a nádhernú Kráľovnú s anjelmi.
