Úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý dnes zaznieva v rímskokatolíckych kostoloch, nám prináša jeden z najintímnejších a najpodmanivejších pohľadov na tajomstvo Ježišovho vzkriesenia. Dôležitou osobou je obrátená hriešnica Mária Magdaléna.
Mária Magdaléna je podivuhodná osoba. Pri hrobe Pána Ježiša sa spomína vo všetkých štyroch evanjeliách. K hrobu prichádza ako prvá, ide ako tá, ktorá Ježiša hľadá aj po jeho pohrebe. Nie je podkutá v teológii, vyzerá to, že ani zvesti o možnom vzkriesení Pána neverí, minimálne nad tým neuvažuje.
Plače, je smutná, jej srdce krváca a zmysly sú paralyzované. Napriek tejto paralýze sa jej vzkriesený Ježiš dotýka cez osobné oslovenie.
Že to nie je len také obyčajné stretnutie, potvrdzuje aj fakt, že ho spomínajú všetci štyria evanjelisti.
U Matúša sa s Ježišom stretá spolu s ďalšou Máriou a reaguje radostne a s úctou. U Jána stojí sama v záhrade, najprv oslepená zármutkom si ho pomýli so záhradníkom a spozná ho až vtedy, keď ju osloví menom. V Markovom evanjeliu je stroho uvedené, že sa jej Ježiš zjavil ako prvej. Evanjelista Lukáš zdôrazňuje jej úlohu svedkyne prázdneho hrobu. Vo všetkých prípadoch vystupuje ako nositeľka správy o vzkriesení Ježiša pre učeníkov. Mária Magdaléna, za ktorú by pred pár rokmi nikto nedal deravý groš, sa stáva prvou misionárkou vzkriesenia, ktorá je poslaná medzi Ježišových najbližších učeníkov.
Milujem tieto paradoxy, keď láska, ktorá nie je žiadnym romantickým blúznením, ale dôverou a obetou, doslova hory prenáša a premieňa človeka.
Peter a „učeník, ktorého mal Ježiš rád“, teda Ján, sa okamžite, na jej podnet, vydávajú k hrobu. Bežia spolu, no Ján, lebo je mladší, prichádza prvý. Napriek tomu nevchádza dnu, ale dáva prednosť Petrovi. Tento detail nám pripomína, že v Cirkvi ide láska a horlivosť ruka v ruke s úctou a jednotou, že hierarchia je prirodzená a rešpektuje sa, pretože hierarchia neznamená moc, ale zodpovednosť.
V hrobe nachádzajú plachty, v ktorých bolo zabalené Ježišovo mŕtve telo, a šatku z jeho tváre odloženú bokom. Toto je detailný popis „miesta činu“.
Dobre, ale čo sa tu odohralo? Jedni neuveria a rozšíria, že mŕtveho Ježiša odniesli jeho učeníci. Tí druhí, ktorí uveria a podávajú túto zvesť ďalej, takmer všetci za to zaplatia životom. Skrátka, prinesie im to iba problémy. Ale nemôžu inak. Nemôžu zaprieť to, čo premenilo ich vnútro.
Toto svedectvo nám hovorí, že nemusíme všetkému rozumieť. Ba dokonca nemusíme ničomu rozumieť. Mária Magdaléna nerozumela, ale milovala a jej láska ju hnala k Prameňu, k Vzkriesenému. Láska totiž vždy vedie bližšie k Bohu.
