Svätá Františka Xavéria Cabriniová, známa ako Matka Cabriniová, bola taliansko-americká rehoľná sestra, zakladateľka kongregácie Misionárok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Je prvou americkou občiankou, ktorej Katolícka cirkev oficiálne potvrdila občianstvo v nebi kanonizáciou.
Mária Františka Cabriniová sa narodila 15. júla 1850 do skromnej rodiny farmárov v lombardskej obci San Angelo Lodigiano. Najmladšie z trinástich detí, z ktorých sa len štyri dožili dospelosti, zápasilo od narodenia so zdravotnými problémami, ktoré ho sprevádzali celý život.
Mária od detstva prejavovala neobyčajnú zbožnosť a túžbu po misijnom povolaní: skladala malé lodičky z papiera, vkladala do nich fialky, ktoré nazývala „misionármi“, a spúšťala ich na plavbu do Indie a Číny.
Po získaní pedagogického diplomu sa Mária začala venovať starostlivosti o siroty. V roku 1877 zložila v Codogne rehoľné sľuby v charitatívnom rehoľnom združení nazývanom Sestry Božej prozreteľnosti a prijala meno Františka Xavéria na počesť svätého Františka Xaverského, patróna misionárov. Spoločenstvo sa však nepodarilo udržať, a tak v roku 1880 z poverenia biskupa Gelminiho z Lodi založila spolu so siedmimi spoločníčkami kongregáciu Misionárok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorých cieľom bolo pomáhať chudobným, vzdelávať a misijne pôsobiť.
Sestry prijímali siroty a deti bez domova a otvorili dennú školu. Na pokrytie výdavkov ponúkali hodiny vyšívania a výšivky predávali. V prvých piatich rokoch spoločenstvo sestier zriadilo sedem domovov a bezplatnú školu a škôlku.
Činnosť kongregácie zaujala pápeža Leva XIII., u ktorého jej predstavená dosiahla predbežné pápežské schválenie. Aj keď ona túžila ísť na misie do Číny, pápež ju slovami: „Nie na východ, Cabriniová, ale na západ!“ nasmeroval k pomoci talianskym prisťahovalcom v Severnej Amerike, ktorí čelili chudobe, diskriminácii a nedostatku sociálnej podpory. Po príchode do New Yorku v roku 1889 sa pri realizácii pilotného projektu stretla s odmietavým postojom. Napriek tomu nepoľavila a zakladala školy a sirotince. Bola rovnako vynaliezavá ako pobožná – vždy našla ľudí, ktorí darovali svoje peniaze, čas či prácu alebo venovali inú podporu.
Františkine organizačné schopnosti a silná viera prispeli k rozšíreniu jej aktivít nielen na území celých Spojených štátov, ale aj v krajinách Latinskej Ameriky a Európy. Zakladala školy, nemocnice a sirotince, pričom kládla dôraz na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a duchovnú formáciu. Jej inštitúcie sa stali oporou pre tisíce migrantov a chudobných, ktorí v nich nachádzali nádej a podporu.
Františka Xavéria Cabriniová zomrela 22. decembra 1917 v Chicagu na následky malárie vo veku 67 rokov. Počas svojho života iniciovala vznik 67 misijných centier, ktoré slúžili najzraniteľnejším vrstvám spoločnosti. V roku 1926, šesť rokov po smrti zakladateľky, sa jej misionárky napokon dostali aj do Číny.
Kanonizačný proces Matky Cabriniovej sa začal v roku 1928. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pius XI. v novembri 1938 a za svätú pápež Pius XII. v júli 1946. Ten istý pápež ju 8. septembra 1950 vyhlásil za patrónku migrantov.
Jej motto „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“(Flp 4,13) sa stalo osobitnou inšpiráciou pre ľudí, ktorí sa angažujú v pomoci sociálne znevýhodneným. Svätica je tiež neformálne uznávaná ako efektívna pomoc pri hľadaní parkovacieho miesta.
