Hierotej z Atén patril medzi konvertitov, ktorí vzišli z evanjelizačného pôsobenia svätého apoštola Pavla. Podľa niektorých zdrojov bol prvým biskupom v Aténach, i keď iné zdroje za prvého biskupa označujú svätého Dionýza Areopagitu. Rovnako ako on, aj Hierotej bol členom Areopágovej rady a skrz to mohol dostať titul Thesmothete, čo v gréčtine znamená vládca alebo mladší archón Atén, teda tvorca pravidiel.
O živote svätého Hieroteja vieme najmä z cirkevného podania. Svätý krst prijal okolo roku 53 od svätého Pavla. Či bol Hierotej kňazom, alebo biskupom, to tradícia nehovorí jednoznačne. Uvádza však, že bol spolu so svätým Dionýzom svedkom zosnutia Presvätej Bohorodičky. Zomrel mučeníckou smrťou v 1. storočí.
Ranokresťanský spisovateľ Pseudo-Dionýz Areopagita z 5. storočia mal Hieroteja vo veľkej úcte a vo svojom spise O božských menách ďakoval jemu i apoštolovi Pavlovi za svoje teologické vzdelanie. Dva (údajne) Hierotejove spisy Náčrty teológie a Hymny lásky sú podľa Pseudo-Dionýza „druhým Písmom“ a teologickými základmi kresťanskej náuky.
Hierotejove relikvie sa uctievali na kresťanskom Východe i Západe. Údajne Hierotejova hlava je uložená v gréckom kláštore pri Megare, ktorý je pomenovaný na jeho počesť. Časti relikvií sa nachádzajú vo viacerých gréckych kláštoroch na pevnine i na ostrovoch.
Španielsky Kláštor Santa María de Sandoval v minulosti tvrdil, že v 16. storočí sa v ňom nachádzala hlava svätca s pripojenou gréckou tabuľkou s nápisom ΚΕΘΑΛΗ ΙΕΡΟΘΕΟΥ.
V Španielsku zároveň kolovala legenda, podľa ktorej Hierotej po odovzdaní správy aténskej cirkvi svätému Dionýzovi Areopagitovi odišiel hlásať kresťanstvo do Španielska, kde v meste Segovia založil kresťanskú komunitu a stal sa jej prvým biskupom. Prvýkrát je však táto legenda zaznamenaná v kronike Pseudo-Dextra, ktorá je falzifikátom anonymného španielskeho jezuitu zo 16. storočia.
