Dionýz, ktorého si východná i západná cirkev pripomína 3. októbra, žil pôvodne v Aténach, kde získal klasické grécke vzdelanie. Neskôr odišiel do Egypta, kde študoval astronómiu v Heliopolise.
Práve tam bol spolu so svojím priateľom Apollofonom svedkom zatmenia Slnka, ku ktorému došlo v okamihu smrti Pána Ježiša Krista na kríži. „Buď teraz trpí Stvoriteľ celého sveta, alebo sa tento viditeľný svet blíži ku koncu,“ povedal Dionýz. Po návrate z Egypta do Atén ho vybrali za člena Areopágovej rady, čo bol aténsky najvyšší súd.
Keď svätý apoštol Pavol kázal na vrchu Ares (Sk 17,16-34), Dionýz prijal jeho ohlasovanie a stal sa kresťanom. Zostal potom tri roky jeho spoločníkom pri kázaní Božieho slova. Neskôr ho apoštol vybral za biskupa mesta Atény. Podľa podania bol Dionýz v roku 57 prítomný pri zosnutí Presvätej Bohorodičky.
Už počas jej života navštívil Dionýz viackrát Jeruzalem, aby sa s ňou stretol. Svojmu učiteľovi apoštolovi Pavlovi napísal: „Boh dosvedčuje, že okrem samotného Boha nie je nič iné naplnené takou božskou mocou a milosťou. Nikto nemôže úplne pochopiť, čo som videl. Vyznávam pred Bohom: keď som bol s Jánom, ktorý žiaril medzi apoštolmi ako slnko na oblohe, keď ma priviedli pred tvár Najsvätejšej Panny, zažil som nevýslovný pocit. Predo mnou sa lesklo akési božské vyžarovanie, ktoré prenikalo do môjho ducha. Vnímal som vôňu neopísateľných vôní a bol som naplnený takou rozkošou, že moje telo omdlelo a môj duch len ťažko znášal tieto znamenia a znaky večnej majestátnosti a nebeskej moci. Milosť z nej premohla moje srdce a otriasla mojím duchom. Keby som nemal na mysli tvoje poučenie, pomýlil by som si ju so samotným Bohom. Nie je možné stáť pred väčším požehnaním, ako je to, ktoré som videl ja.“
Po smrti apoštola Pavla chcel Dionýz pokračovať vo svojom diele, a preto odišiel kázať na Západ v sprievode presbytera Rusticusa a diakona Eleutheria. Mnohých obrátili ku Kristovi v Ríme, na území dnešného Nemecka a potom v Španielsku.
V Galii boli počas prenasledovania kresťanov pohanskými vládcami všetci traja evanjelizátori zatknutí a uväznení. V noci Dionýz slávil božskú liturgiu s anjelmi Pána, ráno mučeníkov sťali. Podľa starej tradície svätý Dionýz zdvihol hlavu, šiel s ňou do chrámu a až tam zostal ležať. Telo svätca pochovala zbožná žena menom Catulla.
Pod menom Dionýza Areopagitu sú známe aj teologické spisy, ktoré vznikli v neskorom staroveku alebo ranom stredoveku. Pôvodne sa pripisovali samotnému Dionýzovi, no Hypatios, biskup Efezu, v roku 532 spochybnil, že ich autorom by bol Pavlov učeník. Neskôr však získali všeobecné uznanie a inšpirovali významných mysliteľov ako svätý Tomáš Akvinský či mystikov ako Majster Eckhart a Henrich Seuse.
Jeho diela, najmä O nebeskej hierarchii a O mystickej teológii, sa stali základnými textami pre tých, ktorí hľadali hlbšie poznanie Boha prostredníctvom meditácie a mystických skúseností.
Svätý Dionýz Areopagita je uctievaný ako patrón Atén, sudcov a spravodlivosti. Jeho patrocínium nesú viaceré chrámy, medzi nimi aj katolícka katedrála v Aténach, rovnako ako kostol v Süderau v Šlezvicku-Holštajnsku. Stojí za zmienku, že podľa neho pomenovali aj kráter na Mesiaci.
