Zo zákona existujú po celom Slovensku rovnomerne rozmiestnené čističky odpadových vôd. Podľa dostupných údajov ich je približne 740. Sú to technické zariadenia, ktorých úlohou je zabezpečiť, aby sa voda znečistená ľudskou činnosťou nedostala do riek a aby sa nečistota neroznášala do širokého prostredia. Je povinnosťou mať čističku odpadových vôd, aby sa znečistenie vznikajúce ľudským životom a činnosťou nešírilo a nenásobilo.
To, čo platí v hygienickom zmysle, platí aj v duchovnom. Aj na Slovensku sú po celom území rozmiestnené „čističky ľudskej duše“. Voláme ich chrámy, kostoly. Tak ako je čistička odpadových vôd potrebná pre fyzický život, tak je chrám potrebný pre život duchovný.
Aj preto je Ježiš taký citlivý na to, keď sa v chráme, kde sa človek má očisťovať, deje niečo nečisté. Keď sa v priestore, kde sa človek má zrieknuť hriechu, priamo koná hriech. Asi nenájdeme radikálnejší Ježišov zásah, ako keď vyháňa kupcov z chrámu a hovorí: „Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“ Teda miestom očisťovania, sústredenia a kontaktu s Bohom. „Nerobte z neho lotrovský pelech.“
Odborníci na Sväté písmo vysvetľujú, že mnohí z tých, ktorí predávali obetné zvieratá, chceli predovšetkým zarobiť peniaze. Chrám sa pre nich stal obchodom. A práve preto Ježiš reagoval tak radikálne. Chrám je miestom, kde sa človek očisťuje v kontakte s Bohom, nie miestom zisku a vypočítavosti.
Túto symboliku vlastne vnímame hneď pri vstupe do kostola. Jeden môj kamarát, ktorý je neveriaci, išiel na svadbu do kostola a pýtal sa známych, ako sa má správať, aby sa nestrápnil. Dostal radu: „Hlavne nezabudni prispieť do zvončeka.“ Tak prišiel so zrolovanou bankovkou a sledoval, kam ľudia niečo vkladajú. Napokon sa stalo, že peniaze namočil do svätenej vody, lebo si myslel, že práve tam ich ľudia dávajú. Samozrejme, ľudia tam nevkladali peniaze, ale namáčaním rúk pripomínali si vlastné očistenie v krste.
Aj táto úsmevná situácia má však silnú symboliku. Peniaze vo svätenej vode akoby hovorili: očisti sa aj od svojej prílišnej naviazanosti na materiálny svet, najmä vtedy, keď kvôli peniazom človek popiera vlastné svedomie.
Buďme vďační za to, že hneď pri vstupe do chrámu si môžeme svätenou vodou pripomenúť svoj krst a svoje očistenie. Preto je veľmi symbolické, že už pri dverách kostola vidíme zároveň aj spovednice – diskrétny priestor duchovného očisťovania. To je ten skutočný a účinný filter duchovnej čističky. Človek do nej vstupuje so svojimi hriechmi a po úprimnej ľútosti a rozhrešení odchádza očistený.
Krst pripomenutý pri vchode do kostola a návrat ku krstnej milosti vo sviatosti zmierenia – to všetko nás pripravuje na stretnutie pri oltári. Tam sa odohráva vrcholná modlitba. Preto Ježiš v hovorí: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“
Jedným z najväčších znečistení ľudskej duše je totiž hnev, nenávisť a zlovôľa. Preto nás chrám vyzýva k očisteniu. Preto nás k tomu pozýva svätená voda, spovednica aj Eucharistia. Ježiš sa nás pýta: Čo nesieš vo svojom srdci k oltáru? Toto je dom modlitby. Dom pokánia. Dom vďaky za očistenie. Dom chvály Bohu za to, že nás očisťuje a dáva nám nové svetlo a nový život.
