Kvadrát, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 21. septembra, bol biskupom v Aténach v období, keď tamojší kresťania čelili prenasledovaniu. Je považovaný za jedného zo sedemdesiatich učeníkov a v celom kresťanskom svete je uctievaný ako svätý. Práve vďaka jeho práci sa podarilo udržať a rozšíriť kresťanskú komunitu v oblasti.
Kvadrát je známy najmä svojou Apológiou – obranou kresťanskej viery, ktorú predložil cisárovi Hadriánovi (117 – 138) v roku 126, keď obliehal Atény. Historik Euzébius z Cézarey zaznamenal, že Kvadrátova Apológia mala silný vplyv na postoj cisára voči kresťanom, keď vďaka Kvadrátovej argumentácii vydal dekrét, ktorým zakázal ich obviňovanie bez dôkazov.
V zachovanej časti Apológie, citovanej Euzébiom, Kvadrát obhajuje pravdivosť Kristových zázrakov a uzdravení: „Skutky nášho Spasiteľa boli stále prítomné, lebo boli pravdivé. Uzdravenia a vzkriesenia ľudí z mŕtvych boli nielen viditeľné v čase, keď boli vykonané, ale aj dlho po Kristovom odchode. Niektorí z tých, ktorí boli uzdravení, prežili až do našich čias.“ Týmto spôsobom chcel Kvadrát zdôrazniť, že Kristus nebol obyčajným zázračným liečiteľom, ale skutočným Božím Synom, ktorého skutky mali trvalé dôsledky.
Kvadrát sa stal terčom nenávisti pohanov, ktorým jeho učenie o jedinom pravom Bohu odporovalo. Jedného dňa naňho zaútočil rozvášnený dav a chcel ho ukameňovať. Kvadrát však bol podľa podania zázračne zachránený. Neskôr ho uväznili, následkom čoho zomrel vyhladovaním okolo roku 130. Niektoré pramene uvádzajú, že bol sťatý mečom. Jeho telesné pozostatky pochovali v Magnézii.
Kvadrát je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších apologétov raného kresťanstva. Euzébius ho nazval „mužom rozumu a apoštolskej viery“ a svätý Hieronym zo Stridonu vo svojom diele Viri illustrissimi (Najvznešenejší muži) ho označil za „učeníka apoštolov“.
Kvadrátovo dielo je veľkým prínosom pre súčasných kresťanov, pretože poukazuje na dôležitý princíp prepojenia rozumu a viery.
