Osobitnou skupinou sakrálnej architektúry sú rotundy, rozšírené predovšetkým v predrománskom a románskom období. Kruhový pôdorys stavieb fascinoval ľudí už od praveku, čoho dôkazom je množstvo takýchto stavieb po celom svete. Kresťanstvo vidí v centrálnej forme rotúnd obraz kozmu stvoreného a ovládaného Bohom a podľa viacerých cirkevných otcov bol kruh najdokonalejšou formou a symbolom cností.
Kresťania rotundy stavali nielen ako kostoly, ale aj ako hradné či pohrebné kaplnky – karnery a baptistériá slúžiace na obrad krstu. Náš región Európy pri tom patrí, čo sa týka početnosti týchto stavieb, medzi najbohatšie. V dnešnom článku si priblížime štyri reprezentatívne príklady rotúnd z románskeho obdobia.
Najväčšia: Šivetice
Rotunde v gemerskej dedinke Šivetice patrí u nás viacero prvenstiev. Románska stavba stojí v areáli dodnes využívaného cintorína na vyvýšenine na okraji obce a tamojším veriacim slúži už takmer 800 rokov. Jej stavebníkom mohol byť magister Jób z rodu Zachovcov, ktorý bol okrem iného aj pätikostolským biskupom a istý čas mal na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie svätej Margity Antiochijskej, ktoré priniesol do Uhorska kráľ Ondrej II. z krížovej výpravy do Svätej zeme. Zasvätenie rotundy tejto svätici i skutočnosť, že stavba svojou veľkosťou a riešením presahovala možnosti regiónu, podporuje túto teóriu.
Práve rozmery stavby sú jedným z jej prvenstiev, a to nielen v rámci Slovenska, ale aj susedných štátov. S vonkajším priemerom takmer 14 metrov (vnútorný 11,1 m) nemá páru medzi zachovanými rotundami v Česku, Maďarsku ani Poľsku.
Unikátne je aj riešenie vnútorného priestoru, ktoré bolo dlhý čas dôvodom pochybností o románskom pôvode rotundy. Tá sa totiž v interiéri delí na plytšiu svätyňu a loď, ktoré od seba oddeľuje víťazný oblúk. Mnohí odborníci zastávali preto názor, že pôvodne šlo o klasický románsky kostolík s polkruhovou apsidou, ktorého pozdĺžnu loď niekedy v období baroka zbúrali a stojacu apsidu domurovali do podoby kruhovej rotundy. Až podrobný výskum v druhej polovici 20. storočia definitívne potvrdil, že objekt je v celom rozsahu z 13. storočia.
Rotunda je veľkými písmenami zapísaná aj do dejín stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Nielenže sa tu zachovali veľmi kvalitné fresky zo zlatého obdobia Gemera a Malohontu v druhej polovici 14. storočia, ale v apside možno obdivovať nedávno reštaurované maľby zo života svätej Margity, ktoré patria ešte do neskororománskeho obdobia druhej polovice 13. storočia. Tie sú vôbec najstarším hagiografickým príbehom vo výtvarnom umení Slovenska a najstarším vyobrazením života tejto svätice v celom bývalom Uhorsku. Pri ich odkrývaní boli niektoré gotické fresky odborne sňaté a dnes časť z nich nájdeme v priestoroch Zvolenského zámku.
Rotunda patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, jej využívanie na liturgické účely zatiaľ výrazne limituje neukončená pamiatková obnova.
Zosvetštená: Skalica
Jednou z najznámejších pamiatok mesta Skalica je románska rotunda osamelo stojaca na kopci vedľa kalvárie. Tvorí jej dominantu možno už tisíc rokov, keďže podľa niektorých odborníkov ju postavili v prvej tretine 11. storočia, ba už v 10. storočí. Konzervatívnejšie datovania ju radia na prelom 12. a 13. storočia.
Rotundu zasvätenú svätému Jurajovi postavili v areáli opevneného hrádku a slohovo je príbuzná českým rotundám tohto obdobia. K valcovej lodi sa z východnej strany pripájala malá apsida slúžiaca ako svätyňa.
Významnou zmenou – stavebnou i funkčnou – prešla stavba v 15. storočí. Vtedy sa rozhodlo o jej začlenení do budovaného mestského opevnenia. Loď preto zvýšili o druhé podlažie a vytvorili nové vstupy na tejto úrovni. Rotunda sa tak zmenila na strážnu vežu, pričom spodný priestor naďalej slúžil ako kaplnka.
V druhej polovici 17. storočia objekt barokovo prestavali a po týchto úpravách už prestal slúžiť na obranné účely. Rozsiahla oprava rotundy sa uskutočnila aj v roku 1933. Počas záverečných bojov druhej svetovej vojny bola poškodená výbuchom bomby. Pri následnej rekonštrukcii v roku 1949 boli odstránené vonkajšie omietky a obnažené pôvodné románske a gotické murivo, čím rotunda dostala svoj súčasný vzhľad. Povojnová oprava sa skončila v roku 1954.
V období gotiky bol priestor lode vyzdobený nástennými maľbami zachytávajúcimi život svätého Juraja. Do súčasnosti sa z nich však zachovala už len prvá a posledná scéna.
Rotunda dnes patrí Záhorskému múzeu v Skalici, ktoré tu v roku 1992 vytvorilo samostatnú expozíciu. Na liturgické účely sa už nevyužíva.
Kláštorná: Bíňa
Areál bývalého premonštrátskeho kláštora v obci Bíňa neďaleko Štúrova a Ostrihomu priam dýcha dávnymi časmi, keď Uhorské kráľovstvo bolo ešte mladé, ba i staršími. Vyvýšenina nad riekou Hron bola totiž opevnená rozsiahlymi valmi niekedy z rokov 750 – 850. V areáli je tiež doložené významné osídlenie z čias Veľkej Moravy.
Je pravdepodobné, že niekde tu veľmoži Hunt a Poznan v roku 997 opásali opaskom a mečom knieža Štefana, ktorý práve čelil povstaniu proti svojmu nástup na uhorský stolec. Boli to práve komes Omodej a jeho syn Štefan zo spojeného rodu Hunt-Poznanovcov, kto na začiatku 13. storočia v Bíni založili kláštor premonštrátov. A ako bolo vtedy zvykom, pri kostole postavili následne aj rotundu. A nie hocijakú.
Už svojím zasvätením Dvanástim apoštolom je unikátna na celom Slovensku. Rovnako tak to platí aj o architektúre rotundy. Postavili ju z tehál ako zvonka jednoduchú valcovú stavbu, ktorá však rozhodne zaujme svojím interiérom. Ten totiž u nás nemá obdobu a dodnes je zdrojom odborných diskusií o tom, na aký účel vlastne stavba slúžila.
Rotunda má vnútri neveľkú, plytkú apsidu, ktorá slúžila ako svätyňa a zvýrazňuje ju triumfálny oblúk presahujúci do priestoru lode. Po jej obvode nájdeme v murive dvanásť výklenkov, ktoré sa používali zrejme na sedenie. Podľa niektorých odborníkov rotunda slúžila na obrad krstu a vo výklenkoch sedeli práve novokrstení veriaci.
V polovici 18. storočia bol objekt po niekoľkých desaťročiach chátrania barokovo prestavaný a dostal aj nové zaklenutie. Podobne ako v Skalici, aj tu odhaleniu románskeho pôvodu stavby pomohli boje druhej svetovej vojny, keďže pri bombardovaní v roku 1944 baroková omietka rotundy opadala a odkryla stredoveké murivo.
Rotunda prešla pred niekoľkými rokmi komplexnou obnovou a patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi.
Autentická: Križovany nad Dudváhom
Ani takmer osem storočí nezmazalo pôvodnú románsku podobu Rotundy Svätého kríža v dedinke Križovany nad Dudváhom neďaleko Trnavy. Zrejme najautentickejšie dochovaná stavba tohto druhu na Slovensku ponúka veľmi dobrú predstavu o architektonických detailoch, výzdobe i jej celkových proporciách, aj keď je dnes súčasťou novostavby kostola z 20. storočia. Stredoveký dojem ešte umocňuje šindľové zastrešenie.
Rotundu postavili ako klasickú stavbu s východnou podkovovitou apsidou niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. V interiéri sa dokonca našiel napísaný letopočet 1246, pochádza však z mladšieho obdobia. Zasvätenie Svätému krížu dalo meno aj celej obci, ktorej rotunda slúžila ako farský kostol.
V období gotiky boli prerazené na miestach starších okenných otvorov väčšie okná po stranách južného portálu, aby sa zlepšilo presvetlenie priestoru. Počas Thökölyho povstania v rokoch 1678 – 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone.
Významnú zmenu znamenala výstavba nového barokového kostola v rokoch 1760 – 1780. Možno len pochváliť našich predkov, že už v tej dobe starobylú rotundu nezbúrali, ale začlenili ju do nového kostola ako jeho presbytérium a sakristiu.
V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší chrám. Našťastie sa podarilo zmeniť pôvodný zámer odstrániť aj rotundu. Tú napokon zakomponovali do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku.
Súčasnú autentickú podobu získala vďaka pamiatkovej obnove koncom 60. rokov minulého storočia. Pri nej boli odkryté viaceré pôvodné stredoveké prvky, ako napríklad štrbinové okná či veľmi špecifický podstrešný vlys, aký nájdeme už len v spomínaných Diakovciach a skôr predstavenom ikonickom kostolíku v Dražovciach. Zaujímavá je aj pôvodná klenba lode či víťazný oblúk s maliarskou výzdobou.
Rotunda je súčasťou farského kostola miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. V posledných rokoch prešlo okolie stavby revitalizáciou, ktorá významne zlepšila prezentáciu tejto vzácnej pamiatky.
