Rušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja je súčasťou plánovaných konsolidačných opatrení vlády. Kým 17. november by mal tento status stratiť natrvalo, 6. január a 8. máj by o charakter dní pracovného pokoja mali prísť len v roku 2026.
Zmena sa dotkne aj približne päťdesiatich tisícov pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom a 6. januára začínajú sláviť Vianoce. Rímskokatolícka cirkev 6. januára slávi sviatok Zjavenia Pána, teda Troch kráľov, a gréckokatolíci majú veľký sviatok Bohozjavenia, počas ktorého si sprítomňujú udalosť krstu Pána Ježiša v Jordáne.
Na tieto plánované zmeny reagovala aj hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová: „KBS by uvítala, ak by téme zrušenia 6. januára ako dňa pracovného pokoja či iných sviatkov predchádzal otvorený dialóg taktiež s ohľadom na medzinárodnú dohodu Slovenskej republiky – Vatikánsku zmluvu.
Dni sviatkov sú spojené s prežívaním viery a tradícií v kruhu rodiny a širšieho spoločenstva, čo si zaslúži hlbšiu diskusiu. Rušenie sviatkov, ako aj zrušenie zákazu predaja počas sviatkov s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk by nemalo byť jediným kritériom pre posudzovanie celospoločenského osohu.“
Cirkevné sviatky ako dni pracovného pokoja majú pre spoločnosť význam nielen z náboženského, ale aj kultúrneho a sociálneho hľadiska. Predstavujú súčasť historického dedičstva a posilňujú kolektívnu pamäť, pričom vytvárajú priestor na rodinné stretnutia a spoločenský život.
Voľné dni prinášajú ľuďom oddych a podporujú psychickú pohodu, čo sa v dlhodobom horizonte pozitívne odráža aj na pracovnej výkonnosti. Okrem toho podporujú cestovný ruch, kultúru a služby a zároveň vyjadrujú úctu k hodnotám, ktoré formovali našu spoločnosť. Aj ľuďom bez vyznania tak sviatky ponúkajú cenný čas na regeneráciu, kultúrne či dobročinné aktivity.
„Sviatky nie sú len na oddych. Sú to dni zastavenia, stíšenia a spoločenstva. Ich odstránenie by znamenalo kultúrnu amputáciu. Stratíme tým kus identity. Prídu generácie, ktoré nebudú vedieť, odkiaľ sú,“ ponúka na zváženie známy nemecký podnikateľ Štefan Hipp.
Spracoval Rastislav Čižik.
