Pri policajnej kontrole sa vodič auta ohradí: „Vy ma kontrolujete tak, akoby to auto nebolo moje, akoby som ho ukradol!“ Policajt mu hovorí: „Áno, mali sme toto podozrenie.“ A ako ste na to prišli?!“, čuduje sa vodič. Policajt mu vysvetlil: „No tak, že na spätnom zrkadle Vám visí ruženec. A z toho sme odvodili, že ste kresťan. No spôsob, akým jazdíte, je nielen proti všetkým dopravným, ale aj kresťanským pravidlám. A z toho sme usúdili, že to auto bude asi kradnuté.“
Ruženec na spätnom zrkadle nemusí nevyhnutne znamenať, že v aute sedí kresťan. Niekedy tento ikonografický vzorec ľudia požijú bez toho, aby za tým videli niečo duchovné.
Ponorme sa preto do symboliky ruženca visiaceho na spätnom zrkadle auta. Tento bežný obraz totiž nesie hlboké duchovné posolstvo. Ruženec samotný nám pripomína našu úctu k Panne Márii a zároveň slúži ako duchovné zrkadlo, ktoré nám pomáha vidieť a korigovať našu životnú cestu.
Spätné zrkadlo v aute nám umožňuje pozerať sa nielen pred seba, ale aj na úsek cesty, ktorý sme už prešli. Podobne, aj ruženec nám pomáha reflektovať naše minulé skutky, súčasné rozhodnutia a budúce ciele. Slová modlitby „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej“ nás vedú k uvedomeniu si svojich chýb, ale aj k nádeji na duchovný rast a návrat domov.
Tieto slová, ktoré majä veľký vplyv na náš duchovný život, obsahujú prejdenú cestu, cestu ktoru práve prechádzame, ale aj cestu, ktorá je ešte len pred nami. Slovami “pros za nás hriešnych” sa sústredíme na tú minulú cestu, ktorú sprevádzali okrem úsekov žitej lásky aj naše pády. Pri slove “teraz” sa zas sústredíme na prítomný okamih, na chvíľu, keď máme volant na našej životnej ceste v rukách, keď sa rozhodujeme, či zrýchliť, alebo pribrzdiť.
A napokon nás slová “i v hodinu smrti našej” upozorňujú na úsek životnej cesty pred nami až po naše definitívne znovuzrodenie pre nebo.
Naša každodenná cesta, či už fyzická, alebo duchovná, je plná rozhodnutí. Po svätej omši sa každý z nás vydáva rôznymi smermi, ale všetci máme spoločný cieľ – dostať sa domov. Tento domov nie je len fyzickým miestom, ale je aj duchovným cieľom, a ním je pre nás Boh sám.
Slávnosť nanebovzatia Panny Márie nám pripomína, že náš skutočný domov je v nebi. Ježiš vzal svoju Matku do neba, aby nám ukázal, kam smerujeme aj my. V každodennom živote, plnom povinností a starostí, je dôležité nezabúdať na tento cieľ. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme počúvali a zachovávali Božie slovo aj uprostred našich profánnych činností.
Naša duchovná cesta je ako film nášho života, ktorý sa premieta pred Božím zrakom. Každý skutok lásky, každé rozhodnutie v súlade s Božím slovom nás približuje k nášmu nebeskému domovu. Rovnako Eucharistia, ktorú prijímame, je posilou na tejto ceste, pomáha nám korigovať naše kroky a smerovať k plnosti lásky v Ježišovi Kristovi.
Nech nás Panna Mária sprevádza na našej ceste a pomáha nám kráčať správnym smerom, aby sme raz dosiahli náručie Ježiša Krista, nášho Pána.
Zvukový záznam celej homílie biskupa Jozefa Haľka si môžete vypočuť tu.
