Neraz sa aj v dnešnej dobe stretávame s rôznymi ponukami „zaručených ochranných predmetov“. Na internete či v obchodoch nájdeme talizmany, kryštály, červené šnúrky, ktoré vraj odháňajú zlo či chránia pred nešťastím. Mnohí ľudia im veria, nosia ich na rukách či vo vreckách a spoliehajú sa, že ich uchránia pred zlým pohľadom, chorobou či nešťastím.
Ale zamyslime sa: líši sa červená šnúrka od ruženca?
Ak hľadáme ochranu na prvom mieste, ak berieme ruženec iba ako amulet, ktorý má „odvrátiť zlé“, potom sú si, žiaľ, podobné. Ak má ruženec visieť len ako ozdoba na spätnom zrkadle auta, pretože „to sa patrí“, ak ho nosíme iba zo zvyku – stáva sa pre nás len ďalšou „červenou šnúrkou“.
Dnešný sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky nás však pozýva ísť hlbšie. Nepýta sa nás, akými predmetmi sa ovešiame, ale akému životu sa odovzdáme. Bohorodička nám ponúka ochranu, ktorá je iného druhu – nie ochranu pred každou nepríjemnosťou či ťažkosťou, ale ochranu našej duše.
Každý ruženec totiž končí pri Kristovi. Nie je to čarovný predmet, ale cesta. Cesta, ktorá nám ukazuje, ako Presvätá Bohorodička nasledovala svojho Syna, ako sa mu s dôverou odovzdala a žila tak, ako On chcel.
To je tá pravá ochrana: žiť s Bohom, patriť Mu, napodobňovať Ježiša tak, ako ho napodobňovala Mária. To neznamená, že sa nám nikdy nič nestane. Znamená to, že aj keď prídu bolesti, skúšky a kríže, naše srdce a duša zostanú v bezpečí – v Božích rukách.
Preto ani dnešný sviatok nie je výzvou, aby sme namiesto červených šnúrok nosili medailóny či ružence ako talizmany. Je výzvou, aby sme sa, ako Presvätá Bohorodička, celí rozhodli patriť Bohu. Lebo len v tom spočíva najsilnejšia ochrana.
