5. augusta si pripomíname posviacku najväčšej a hlavnej mariánskej baziliky – Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme.
Túto nádhernú baziliku mám ešte v čerstvej pamäti. Minulý týždeň sme ju navštívili so slovenskou mládežou. Celý týždeň sme trávili putovaním po Ríme a pripravovali sa na stretnutie mládeže so Svätým Otcom Levom XIV. pri príležitosti Jubilea mladých.
Začali sme Bazilikou svätého Petra, pokračovali Bazilikou svätého Pavla za hradbami a Bazilikou svätého Klimenta a v závere týždňa spomenutou návštevou Baziliky Santa Maria Maggiore – Panny Márie Snežnej. Okrem jej krásy a dôležitosti v hierarchii mariánskych bazilík má aj iný benefit. Je miestom uloženia pozostatkov nášho milovaného pápeža Františka, ktorý nás predišiel do večnej vlasti len nedávno. Vystáli sme si pred jeho hrobkou dlhý rad, keďže sa tam stretla mládež z celého sveta.
Okrem krásneho byzantského obrazu Panny Márie sa v bazilike nachádza pamätná tabuľa svätých Cyrila a Metoda pripomínajúca akt schválenia staroslovienčiny ako liturgického jazyka.
Toľko z mojich čerstvých rímskych spomienok…
A liturgické čítania na dnešný deň?
Prvé čítanie mi pripomenulo mňa samého: šomrem na všeličo, čo mi nie je po vôli. A tiež trefne hovorí o činnosti nám ľuďom takej blízkej: komentovať všetko a všetkých okolo. Hovoriť o iných v ich neprítomnosti…
Z pamäti sa mi vyplavila jedna bolestivá situácia v mojom živote. Dozvedel som sa, že osoba, ktorú som pokladal za priateľa, hovorí o mne neobjektívne, zlé veci, ktoré neboli pravdou. Niekoľko nocí som pre to nespal.
Často si neuvedomujem, že moje ohováranie môže ublížiť.
Ponúka sa tu paralela: chorý – akoby plný malomocenstva – som ja, ak hovorím o chybách iných…
„Prosím, povedz o mojich chybách mne, nie iným!“ Keby sme si osvojili túto zásadu, o koľko utrpenia by bolo menej. Svoje chyby môžem napraviť len ja, nikto iný.
A na záver:
Evanjelista opisuje situáciu, keď apoštol Šimon Peter túži a skúša chodiť po hladine jazera ako Ježiš.
Aj ja po tom túžim, po takej viere – chodiť v Božej moci…
Modlím sa za nás všetkých, nech nám nič neprekáža kráčať za Ježišom – ani voda, ani hory… A nezabudnime: keď to v určitých chvíľach nezvládame, on prichádza k nám!
S Ježišom nič nie je stratené!
