Americký autor Paul C. Vitz, profesor psychológie na univerzite v New Yorku, v knihe Atheism skúmal profily osobností najznámejších svetových ateistov z oblasti vedy, kultúry i politiky cez prizmu vzťahu k ich vlastným otcom a cez pohľad na ich vlastnú výchovu a traumy v ranom detskom veku a adolescencii. Jeho pôvodná, dosiaľ neprekonaná štúdia je vzácnym doplnením a rozšírením otcovsko-synovskej problematiky.
Na príkladoch politických (Stalin, Hitler), vedeckých a filozofických (Nietzsche, Sartre, Feuerbach) ateistov a cez vzťah s ich otcom vysvetľuje dôležitý akcent vzoru v prípade, že otec nebol prítomný, bol násilnícky, zneužívajúci, agresívny alebo perverzný: Boh sa v životoch ich synov a dcér nestal osobou. Ak si tieto vzácne kauzistické pozorovania v jeho prípadových štúdiách zhrnieme dnes a v našej kultúre, konštatujeme silu vzoru, intenzitu viacgeneračných tráum a častú bezmocnosť syna či dcéry. Nebyť týchto ťažkostí a ničoty, životy mnohých z nich by sa vyvíjali celkom inak.
V prípade vzťahu otec – syn, o ktorom už vieme, že maskulinita sa preberá z muža na muža, môže byť odpad muža od viery spôsobený aj strhujúcou silou negatívneho príkladu. V prípade, že k viere alebo k sviatostnému životu pozýva žena matka, duchovný rozmer života nemá pre mladých mužov takú presvedčujúcu a potrebnú silu: vznikne takzvaný negatívny protiprenos, v ktorom si syn tieto duchovné hodnoty a prejavy viery spojí skôr so ženským spôsobom správania či ženským myslením. Potvrdí mu to aj percentuálne množstvo mužov v jeho alebo podobnom veku na bohoslužbách alebo skupina kamarátov, spolužiakov či mužských spoluhráčov, do ktorej sa usiluje zapadnúť.
Keď je otec v otázkach viery absolútne uzavretý, syn, ktorý by začal vieru praktizovať intenzívnejšie, riskuje navyše vzdialenie a odcudzenie sa od neho. Na mieste je intenzívna modlitba matky za nich oboch či otcove sebauvedomenie. Avšak akýkoľvek, aj drobný náznak otca a krok smerom k synovi, ktorým mu dá najavo, že rešpektuje jeho rozhodnutia a necháva ich na ňom samom ako takmer dospelom mladom mužovi, má nevyčísliteľnú cenu. Otvára nový, nepoznaný svet, formuje sebahodnotu oboch mužov – otca i syna, ale najmä necháva stále ,,otvorené dvere“ slobodného rozhodnutia.
Mnohí ľudia mali obrovský strach z Boha, z viery, z pohľadu na Boha ako na dobrého, lebo to pre nich bolo niečo nepredstaviteľné. Mnohí sa mu otvorili a začali o viere i hovoriť. Prešli kus cesty a aj na to negatívne sa potom začali pozerať ako na dobré. Keď objavili zmysel, dokázali to vidieť pozitívne, dokázali to prijať, čo ovplyvnilo aj ich pohľad na Boha.
Boh akoby im zrazu dal zmysel všetkého, čo sa dialo. Veľkým darom v tomto kontexte sú aj ďalšie vzťahové osoby, ktoré sa práve záujmom, autentickou hĺbkou, vedením a prijatím môžu stať vzormi a okrem otca majú na syna výrazný a prijímajúci vplyv.
