Správa o zrušení koncertu vyvolala polemické reakcie bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Základná škola zrušila plánované predvedenie Händelovho oratória Mesiáš pre obavy, že by musela vyplácať odškodné žiakom, ktorí sa na cirkevných podujatiach zúčastniť nechcú. Prípad zverejnil informačný portál CNE.
Riaditeľ základnej školy vo fínskom Nylande, ktorý podujatie zrušil, sa zrejme obával precedensu z inej školy. V meste Hämeenlinna dostal osemročný žiak odškodné 1 500 eur, pretože sa vlani na jar musel zúčastniť na predstavení, na ktorom sa spievali aj náboženské piesne. Jeho matka o tejto skutočnosti nebola vopred informovaná.
Fínske školy by sa mali náboženským prvkom vyhnúť. Čo však robiť so známou kresťanskou hudbou?
Pre mnohých je vrcholom adventného obdobia ono známe majestátne Aleluja z Händelovho Mesiáša. Niektoré fínske deti ho však počuť nebudú. Dôvod? Libreto Mesiáša pozostáva z biblických textov a rozpráva o Ježišovom živote.
Rada pre vzdelávanie vo Fínsku vyžaduje, aby školy vopred informovali rodičov o aktivitách školy. Rodičia tak môžu oznámiť škole, ak s podujatím nesúhlasia. Ak je to potrebné, škola potom musí zabezpečiť pre príslušné deti náhradný program.
„Riaditeľ školy v Helsinskom regióne sa však o obsahu koncertu dozvedel len pár dní vopred,“ vysvetlila Astrid Kauberová, riaditeľka pre vzdelávanie samosprávy Kirkkonummi. „Riaditeľ mal pocit, že nestihne za pár dní oboznámiť všetkých právnych zástupcov a zorganizovať náhradný program pre tých, ktorí sa nechcú na koncerte zúčastniť.“
Vo Fínsku sú verejné školy prísne sekulárne. Zákon zakazuje vyučovanie hodín s náboženskými prvkami. Modlitba je zakázaná a učitelia nesmú so svojimi študentmi spievať kresťanské piesne ani organizovať spoločné bohoslužby.
Fínsky minister školstva Anders Adlercreuz si však myslí, že organizovanie koncertu, kde by odznelo oratórium Mesiáš, nie je zákonom zakázané. Upozornil, že ide o kultúrne dejiny, a nie o náboženstvo. Podľa ministra je zrejmé, že kultúrne dejiny sú ovplyvnené kresťanstvom, keďže cirkvi kedysi zohrávali v spoločnosti dôležitú úlohu.
„Keď sa teraz pozrieme na renesančné maliarstvo alebo sochárstvo, má to cirkevné prvky. Baroková hudba, ako napríklad Bach a Händel, má tiež často korene v náboženstve a skladatelia často tvoria náboženské diela.“
Adlercreuz zdôraznil, že v tomto prípade hodnota hudobnej histórie zaváži viac ako náboženské prvky v texte.
Laura Kajanderová, výkonná riaditeľka orchestra, ktorý mal koncert uviesť, však požaduje jasnejšie usmernenia. Všimla si, že riaditelia sa čoraz viac obávajú následkov pri organizovaní koncertov alebo iných podujatí, ktoré môžu obsahovať náboženské prvky. „Existuje strach z toho, čo by malo byť úplne bežným kultúrnym konzumom.“
Z aktuálneho vývoja má obavy aj kresťanskodemokratická poslankyňa Päivi Räsänenová. Rozhodnutie o odškodnení 8-ročného žiaka v Hämeenlinne označila za „čudné a znepokojujúce“. „Na rôznych umeleckých podujatiach a koncertoch sa môže dostaviť strach z čohokoľvek, čo súvisí s kresťanskou kultúrou,“ povedala Räsänenová, ktorá sama čelila súdnym procesom pre citát z Biblie.
Ani podľa bývalej fínskej ministerky vnútra nie je úplne možné oddeliť kresťanskú kultúru od fínskej kultúrnej tradície. „Taká je štruktúra našej spoločnosti a informácie patria všetkým študentom,“ argumentuje kresťanská politička.
V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť, že na kultúrne kresťanstvom sa odvoláva aj „pápež“ nových ateistov Richard Dawkins práve ako na súčasť stratégie proti vplyvom iných kultúr a náboženstiev. Novému ateistovi kultúrne kresťanstvo vyhovuje. Historik Tom Holland to identifikoval ako polovičatosť: „Vyhovuje im plávať v kresťanských vodách, ale prameň týchto vôd ich nezaujíma.“
Aktuálne prípady vo Fínsku však ukazujú, že už aj tieto kresťanské kultúrne vody od severu nebezpečne primŕzajú.
