„Presvätá, prečistá, preblahoslavená, neporovnateľne slávnejšia ako Serafíni…“ – to sú len niektoré z množstva výnimočných prívlastkov, ktorými východné cirkvi už stáročia opisujú ženu, ktorú uctievajú ako Theotokos – Bohorodičku. Latinská cirkev, aj keď používa odlišný jazyk, nezaostáva: v Loretánskych litániách, ktoré sa modlia už vyše päťsto rokov, oslavuje predovšetkým jej ustavičné panenstvo.
Mariánska úcta je prítomná v mnohých liturgických sviatkoch – v Gréckokatolíckej cirkvi rámcuje celý liturgický rok: jej sviatky ho otvárajú i uzatvárajú. Latinský obrad zasa dáva dôraz na Krista, pričom Máriu vidí ako tú, ktorá je dokonale preniknutá Božou milosťou.
Jej výnimočnosť spočíva v ukážke toho, čo môže Boh vykonať v živote človeka, ktorý mu je celkom otvorený. Osobitné miesto má Panna Mária v mesiacoch októbri a máji, pričom máj sa v katolíckom povedomí spája s ňou tak silno, že je vnímaný takmer ako celý zahalený do mariánskej modrej farby.
História, ktorá pokračuje
Osobitná májová úcta k Bohorodičke sa začala formovať už v stredoveku, aj keď pôvodne netrvala celý mesiac. V období baroka sa mariánskym pobožnostiam venovalo aj viac mesiacov v roku, no nakoniec sa ustálili dva: október a máj. Dôvodov výberu mája môže byť viacero – jedni hovoria o najkrajšom mesiaci, ktorý prirodzene patrí najkrajšej žene. Iní vidia prepojenie s kresťanským zvykom „pokresťančovania“ pôvodných pohanských sviatkov – máj je totiž pomenovaný po bohyni plodnosti Maii alebo podľa Jupitera Maia, jej mužského náprotivku. Kresťanstvo túto symboliku naplnilo novým obsahom: postavou Bohorodičky nazývanej „výkvet nášho vykúpenia“, „najkrajšia zo žien“ či „jar našej spásy po zime zatratenia“.
Prvé májové pobožnosti vznikli v kostole kamiliánov v talianskej Ferrare v roku 1784. Odtiaľ sa rýchlo rozšírili po celej Európe najmä počas reštaurácie po Francúzskej revolúcii. Najväčší rozkvet mariánskej úcty nastal v takzvanom mariánskom storočí, ohraničenom vyhlásením dvoch dogiem: o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie (1854) a o jej Nanebovzatí (1950). Do tohto obdobia spadajú aj dve významné zjavenia: vo francúzskych Lurdoch (1858) a v portugalskej Fatime (1917), ktoré Cirkev oficiálne uznala. Fatimské zjavenia, ktoré sa začali 13. mája – uprostred mariánskeho mesiaca –, zohrali kľúčovú úlohu pri ďalšom rozšírení mariánskej úcty.
Pápeži a máj
Pápeži 20. storočia nielen podporovali mariánsku úctu, ale zároveň volali po jej vyváženosti. Benedikt XV. a Pius XII. povzbudzovali k májovým pobožnostiam najmä počas vojnových čias. Pius XII. však zároveň upozorňoval na nebezpečenstvo prehnaných alebo nevyvážených foriem mariánskej zbožnosti. Podobné varovanie zaznieva aj v poslednej kapitole konštitúcie Lumen Gentium, venovanej Bohorodičke. Pápež Pavol VI. sa tejto téme venoval osobitne – v encyklike Mense Maio z 1. mája 1965 vyzýval k modlitbám počas mája za Cirkev i za svet. Po Druhom vatikánskom koncile sa v liturgii znovu zdôraznil význam veľkonočného obdobia – od Paschy po Turíce –, pričom sa dbalo na to, aby mariánske pobožnosti tieto sviatky nezatieňovali.
Atentát
Nezabudnuteľný je mariánsky rozmer života svätého pápeža Jána Pavla II., na ktorého bol spáchaný atentát 13. mája 1981 – práve na výročie Fatimských zjavení. Pápež opakovane zdôrazňoval, že za svoj život vďačí Panne Márii Fatimskej, a v roku 2002 zaradil 13. máj ako liturgickú spomienku do rímskokatolíckeho kalendára.
Dnes sa mariánska úcta opiera o dva kľúčové piliere: zakotvenie v biblickom zjavení a orientáciu na Ježiša Krista. Práve tieto aspekty sú silno prítomné vo východných cirkvách, kde mariológia nie je oddelená, ale je pevnou súčasťou kristológie. Aj ikony túto jednotu vyjadrujú – Bohorodička je na nich takmer vždy znázornená spolu so svojím Synom. Je to práve Máriin vzťah k Ježišovi, ktorý je jadrom jej oslavy.
Pre porovnanie spomeňme, že vo východnej byzantskej tradícii patrí Bohorodičke najmä mesiac august, ktorého súčasťou je 14-dňový pôst pred sviatkom jej Zosnutia. Východným ekvivalentom k modlitbe ruženca je spevavá modlitba Akatistu, počas ktorej sa neustále opakuje pozdrav archanjela Gabriela pri zvestovaní: „Raduj sa!“
