Púť po stopách svätých severného Talianska sme plánovali ešte minulý rok, napokon sa termín posunul na tohtoročnú Nedeľu Božieho milosrdenstva. Kto z nás prihlásených pútnikov mohol tušiť, že naša cesta bude spojená aj s mimoriadnou udalosťou a výnimočnou zastávkou vo Vatikáne pri rakve zosnulého pápeža Františka? Mali sme milosť rozlúčiť sa s ním – päťdesiati slovenskí pútnici pôvodom od Bratislavy cez Zlaté Moravce, Terchovú, Sliepkovce v okrese Michalovce až po Čaklov vo vranovskom regióne a vystáť si hodiny, aby sme mu deň pred pohrebom vzdali poslednú verejnú úctu.
Okolo nás to vrelo rôznymi jazykmi pútnikov z Kolumbie, Chile i Talianska, ba stretli sme aj Kórejcov. Hotely a penzióny v Taliansku praskali v minulých dňoch vo švíkoch. Počasie bolo vymodlené a stačilo len obdivovať organizačný zmysel Talianov pre masy ľudí, ktoré dokázali zvládnuť a usmerniť. Pútnikom tlačiacim sa do Vatikánu stihli pripraviť a podávať balenia pitnej vody grátis. V tlačenici k zosnulému Svätému Otcovi nechýbalo sem-tam ani nejaké to dieťa na rukách rodičov, ale ani početní seniori.
Kým sme sa pretisli až do Svätopeterskej baziliky, museli sme podstúpiť dve prísne bezpečnostné kontroly, ktoré preskenovali každého z nás, či nemáme pri sebe nevhodné ostré predmety, ale aj naše príručné batožiny. Fotografovať okamihy pred rakvou však nebolo povolené. Bolo zjavné, že početná talianska a vatikánska bezpečnostná služba – strategicky rozmiestnená – sledovala nielen každý pohyb, ale jej členovia si všímali aj psychológiu tvárí pútnikov, aby zachytili včas každý detail, ktorý by sa vymykal normálu.
Pred rakvou dostal každý šancu iba v rozpätí niekoľkých sekúnd vzdať Svätému Otcovi úctu a zas bolo treba pohnúť sa ďalej, pretože nával pútnikov neustával a o 17. hodine bol posledný možný vstup do baziliky. Naša skupinka pútnikov z Bratislavy sa dostala k zosnulému pápežovi Františkovi tesne pred 16. hodinou v piatok 25. apríla a hneď potom nám bola dopriata milosť prežiť v priestore baziliky, hneď za rakvou pápeža, svätú omšu, čo len umocnilo náš mimoriadny zážitok a korunovalo atmosféru celého pútnického dňa v Ríme a Vatikáne.
Napokon, všetko, čo sme prežili, odzrkadľujú aj pripojené fotografie. Pútnici z rôznych kútov Slovenska sa podelili aj o svoje dojmy. Pani Janka Lukačovská z Bratislavy ich zhrnula takto: „Úplne lahodne sme prešli cez všetky kontroly. Čakanie v rade na slnku na námestí bolo až prekvapujúco bezproblémové. Napriek tomu, že z každej strany sa na nás tlačili ľudia, celková atmosféra bola dobrá. Navzájom sme sa fotili aj s cudzími ľuďmi, teším sa, že mám takéto pekné spomienky.
Najkrajšie bolo, že keď sme sa poklonili Svätému Otcovi, to sa práve začínala svätá omša, na ktorej sme sa zúčastnili. Za našimi chrbtami bol Svätý Otec v rakve a vpredu – Kristovo telo. To bolo úžasné!“ Pani Mária Majerníková tiež z hlavného mesta sa vyznala: „V tom medzinárodnom dave som sa premodlila dva ružence, kým sme čakali na vstup do Svätopeterskej baziliky; dokonca som si všimla, že malé deti v kočíkoch tam v tom zástupe veľmi pokojne čakali s rodičmi. Mala som z toho veľkú radosť, že mali odvahu aj títo mladí ľudia tam ísť.“
42-ročná pani Katarína z Michaloviec sa zdôverila: „Pri rakve pápeža Františka som cítila v duši vďačnosť za jeho službu pre celý svet.“ Miriam zo Sliepkoviec prezradila: „Pápež František mi bol veľmi blízky. V roku 2019 som zažila audienciu s ním, sledovala som jeho prejavy. Bol veľmi srdečný, preto bolo pre mňa veľmi silné, že sa môžem rozlúčiť s niekým, kto bol môjmu srdcu blízky. Veľmi si vážim, že sa to podarilo, že sme mali tú milosť aspoň pár sekúnd postáť pri jeho rakve, pokloniť sa, pomodliť sa a poďakovať sa za jeho život.“
