Často sa hovorí, že sme to, čo jeme, pretože strava priamo ovplyvňuje naše telo, zdravie aj energiu. To, čo prijímame, sa stáva súčasťou nášho organizmu a vplýva na jeho fungovanie. V tomto zmysle môžeme s týmto tvrdením súhlasiť.
Na druhej strane redukovať človeka iba na to, čo zje, by bolo príliš zjednodušujúce. Sme totiž jednotou duše, ducha a tela. Môžeme jesť zdravo, no zápasiť pritom s vnútorným nepokojom alebo prázdnotou. Alebo naopak – nestravovať sa stále ideálne, a predsa žiť zväčša vyrovnane a pokojne.
Tvrdenie „ste to, čo jete“ je teda v tomto kontexte pravdivé len čiastočne – hovorí o tele, nie však o celom človeku.
Práve tu sa otvára hlbší rozmer, ktorý Cirkev nachádza v Eucharistii. Pretože tu už nejde len o to, čo jeme, ale koho prijímame. Ježiš sám hovorí, že on je chlieb života a kto ho prijíma, má v sebe život. V Eucharistii sa napĺňa novým spôsobom aj veta „ste to, čo jete“, pretože prijímaním Krista sa mám postupne stať podobným jemu.
Ten, ktorého prijímame, postupne pretvára naše myslenie, rozhodovanie aj vzťahy. Eucharistia tak nezasahuje len telo, ale celé vnútro človeka. Učíme sa žiť z daru, nie len z vlastného výkonu.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo Ježiš spája večný život s prijímaním jeho tela a krvi? Prijatím tela a krvi Ježiša Krista prijímame Božieho Syna. A práve v tomto bode sa tvrdenie „ste to, čo jete“ má naplniť dokonalým spôsobom.
Preto nestačí, že prijatie Eucharistie bude len fyzické. Jej hlavnou „živinou“ je totiž život Božieho Syna. A to sa prakticky prejaví v tom, že aj ja začnem myslieť a správať sa ako Božia dcéra či Boží syn.
