Svätý Eustatios je jedným z takzvaných veľkomučeníkov uctievaných vo východnej i západnej kresťanskej tradícii. Gréckokatolícka cirkev si ho pripomína 20. septembra.
Jeho životný príbeh sa spája so zázrakmi, hlbokou vierou i veľkou osobnou tragédiou. S manželkou a dvoma synmi prešli strastiplnú životnú cestu, na konci ktorej ich čakal víťazný mučenícky veniec.
Svätý Eustatios, pôvodným menom Placidus, bol generálom rímskej armády v časoch cisárov Títa (79 – 81) a Trajána (98 – 117). Už pred obrátením na kresťanstvo bol známy spravodlivosťou, láskou k ľuďom a štedrosťou voči chudobným. Medzi rímskymi vojenskými dôstojníkmi požíval veľké uznanie pre svoju odvahu a strategické myslenie. S manželkou Trajanou, ktorá pochádzala z Ríma, mali dvoch synov Agapia a Theopista.
Pri jednej poľovačke Placidus sledoval jeleňa, ktorý ho viedol hlboko do lesa. Zviera sa náhle zastavilo a medzi jeho parohami sa zjavil žiarivý kríž s postavou ukrižovaného Krista. Z kríža sa mu prihovoril hlas a oslovil ho menom: „Prečo ma prenasleduješ, Placidus?“
Prekvapený Placidus sa opýtal: „Kto si, Pane?“ Hlas mu odpovedal: „Som Ježiš Kristus, ktorého nepoznáš, ale cez svoje dobré skutky ma uctievaš. Zjavil som sa ti, aby som ťa oslobodil z temnoty pohanstva.“ Dojatý a ohromený Placidus vyhlásil: „Pane, verím, že ty si Boh. Povedz mi, čo mám robiť.“ Kristus mu odpovedal: „Choď k biskupovi svojej krajiny, prijmi krst a on ťa poučí.“
Placidus sa po tomto zjavení ponáhľal domov, aby všetko porozprával manželke. Na jeho údiv mu Trajana prezradila, že mala zvláštny sen, v ktorom jej bolo povedané, že na druhý deň sa spolu s manželom a deťmi obrátia k pravému Bohu.
Placidus so svojou rodinou hneď na druhý deň navštívil miestneho biskupa, ktorý celú rodinu pokrstil. Placidus prijal nové meno Eustatios, jeho manželka Trajana dostala meno Theopista a ich synovia boli pokrstení menami Agapios a Theopistos.
Po krste sa Eustatios vydal na miesto zjavenia a poďakoval Bohu za to, že ho priviedol na cestu spásy. Avšak jeho rodinu čakali ťažké skúšky. Kristus mu predpovedal, že bude čeliť mnohým nešťastiam, podobne ako biblický Jób, ale napokon zlo premôže.
Krátko po obrátení začal Eustatios a jeho rodina čeliť nesmiernym ťažkostiam. Najprv prišli o všetkých služobníkov, ktorí zomreli na mor. Následne im uhynul všetok dobytok. Stratili majetok a museli opustiť svoj domov. Rozhodli sa odcestovať do Egypta.
Počas plavby loďou však postihlo rodinu ďalšie nešťastie. Majiteľ lode očarený krásou Theopisty ju zajal a Eustatia s deťmi vyhodil na breh. Keď sa Eustatios snažil prekročiť rieku, do ktorej vstúpil, aby preniesol deti na druhý breh, jedného syna uchmatol lev a druhého vlk.
Eustatios sa s horkým žiaľom modlil k Bohu, aby mu dal silu vydržať tieto skúšky, uvedomujúc si, že tieto utrpenia sú skúškami jeho viery.
Našiel si prácu v dedine Badessos, kde žil v chudobe päť rokov. Nevedel, že jeho synovia boli zázračne zachránení pastiermi a roľníkmi a žili blízko neho. Rovnako nevedel, že majiteľ lode, ktorý zajal jeho manželku, zomrel na ťažkú nemoc, čím sa Theopista oslobodila a žila blízko miesta, kde bola vysadená z lode.
Keď cisár Traján potreboval zhromaždiť armádu na potlačenie vzbury, jeho vojaci odmietli bojovať bez Placida (Eustatia). Cisár teda spustil pátraciu akciu po stratenom generálovi. Nakoniec ho našli v dedine, kde žil a pracoval, a spoznali ho podľa jaziev z vojenských bitiek. Eustatios sa vrátil do Ríma a bol opäť vymenovaný za generála. Vo vojenskej službe mal po boku dvoch odvážnych vojakov nevediac, že sú to jeho vlastní synovia. Počas ťaženia sa spoznali podľa svojich životných príbehov a po zázračnom znovunájdení matky sa rodina znova spojila.
Keď sa Eustatios vrátil do Ríma po úspešnej vojenskej operácii, nový cisár Hadrián nariadil oslavu víťazstva obetou pohanským bohom. Keď sa na tom Eustatios odmietol podieľať, cisár ho aj s rodinou uväznil a nariadil, aby boli roztrhaní divými zvieratami. Tie sa však rodiny ani nedotkli. Nato vyskúšal cisár ako spôsob popravy upálenie v rozžeravenom medenom býkovi.
Svätý Eustatios, jeho manželka Theopista a synovia Agapios a Theopistos zomreli ako mučeníci, avšak ich telá zostali neporušené a ich tváre žiarili nebeskou krásou.
Svätý Eustatios a jeho rodina sú uctievaní ako patróni poľovníkov a lesníkov. Ich kult sa rozšíril v 8. storočí, a hoci v západnej cirkvi postupne ustúpil kultu svätého Huberta, východná cirkev ich naďalej uctieva ako svätcov, ktorí preukázali veľkú odvahu a vieru tvárou v tvár veľkým životným skúškam.
