Veže nesúce zvony takmer neodmysliteľne patria ku kostolom. Hoci existuje aj pomerne dosť bezvežových chrámov, naša predstava o typickom kostole akosi automaticky zahŕňa aj tento stavebný prvok. Veža tvorí dominantu chrámu a často býva viditeľná aj na veľkú vzdialenosť, a tak slúži v krajine ako výrazný orientačný bod.
O to viac ľudí zasiahne, keď dôjde k jej zrúteniu či odstráneniu. Príčiny pritom bývajú rôznorodé – od narušenej statiky cez úmyselné zničenie počas vojen až po politické rozhodnutie, ako to bolo v prípade kostola na Kalvárii v Bratislave, kde veža nad mestom vadila komunistom. Dnes si priblížime trojicu takýchto príkladov z tohto a minulého storočia.
Láb (2014)
Dlhotrvajúci dážď a nevhodný stavebný materiál stoja za zrútením veže Kostola všetkých svätých v záhorskej obci Láb neďaleko Malaciek. K nešťastiu došlo 2. septembra 2014, keď sa okolo obeda 30-metrová veža naklonila a následne zrútila. Kostol bol v tom čase prázdny. Pád sa, našťastie, obišiel bez obetí či zranení, hoci prvotná informácia o nezvestnej osobe si vyžiadala aj nasadenie policajného psa.
Kedysi pýcha kostola i obce sa zmenila na hromadu sutín vysokú niekoľko metrov. Padajúci materiál zasiahol aj priestor presbytéria, kde poničil aj viaceré sochy a obrazy. Ďalšie vybavenie chrámu preventívne umiestnili na farskom úrade, keďže boli obavy, že dôjde k ďalšej deštrukcii stavby. Statika presbytéria a lode sa napokon ukázala byť v poriadku.
Dôvodom zrútenia veže bol podľa odborníkov stavebný materiál použitý pri jej výstavbe. Išlo o jemnozrnný íl, ktorý po výdatných dažďoch navlhol a stratil svoju pevnosť.
Viac ako inde tu ukázalo svoju platnosť známe porekadlo „všetko zlé je na niečo dobré“. Pád veže totiž odkryl najstaršie dejiny lábskeho chrámu, ktoré na prekvapenie siahajú až do románskeho obdobia.
Dejiny kostola dlhý čas nevyzerali na to, že by mali aj stredovekú etapu. Hoci obec sa v písomných prameňoch spomína už v 13. storočí, samotný kostol až v roku 1561. Na základe toho bol považovaný za renesančný objekt, podobne ako mnohé iné sakrálne stavby na Záhorí.
Až začiatkom tohto tisícročia posunuli odborníci vznik kostola do prvej polovice 14. storočia, teda do čias, keď vládol gotický sloh. Ukázalo sa, že ani tento posun nebol konečný. Keď došlo k zrúteniu veže a jej bočných prístavieb, odhalila sa pôvodná západná fasáda chrámu. Nečakane sa naskytol pohľad na románske tehlové murivo spolu s osekanými slepými arkádami. Tento ozdobný prvok sa nachádza na viacerých románskych stavbách na našom území, zhodou okolností aj na Záhorí, a to v Šaštíne-Strážach.
Najstarší kostol v Lábe bol tak po novom datovaný približne do prvej polovice 13. storočia. V priebehu prvej tretiny 18. storočia si potom veriaci postavili s využitím románskej lode nový, oveľa väčší kostol – ten so svätyňou smerom na západ, keďže túto funkciu prevzala stará loď.
Lábsky kostol aj dnes stojí a slúži veriacim bez svojej veže. Odborníci z radov pamiatkarov i statikov neodporúčajú vystavať prípadnú novú vežu na pôvodnom mieste. V roku 2020 bola románska fasáda zreštaurovaná vrátane prezentovania sčasti zachovaných slepých arkád.
Zacharovce (2003)
Narušená statika viedla k zrúteniu veže chátrajúceho kalvínskeho kostola v malohontskej dedinke Zacharovce neďaleko Rimavskej Soboty. K pádu zďaleka viditeľnej dominanty obce došlo 12. septembra 2003. Dramatická udalosť sa stala v piatkový večer a našťastie spôsobila len materiálne škody. Vyše 500 ton muriva sa zrútilo na voľné priestranstvo a ulicu mimo samotného kostola. Strhnuté bolo len elektrické a telefónne vedenie.
Za zrútením veže pristavanej v 19. storočí boli desiatky rokov pustnutia nevyužívaného, pôvodne gotického chrámu zo 14. storočia. Ten prišiel o prevažnú väčšinu veriacich po druhej svetovej vojne v rámci odsunu časti maďarského obyvateľstva zo Slovenska. Svoju úlohu tu zohrala aj poloha kostola na malom kopčeku. Tá spôsobila statické narušenie objektu a postupne aj nakláňanie veže, ktoré napokon viedlo až k jej definitívnemu zániku.
Padajúce murivo sčasti poškodilo aj strechu sakrálnej stavby a ešte viac narušilo jej statiku. Zo sutín sa podarilo zachrániť nepoškodené zvony a plechového kohúta, ktorý zdobil vrchol veže. Jeden zo zvonov bol darovaný kalvínskemu kostolu v gemerskej obci Chanava, kde dnes opäť slúži svojmu pôvodnému účelu.
Zrútenie veže mohlo byť pomyselným posledným klincom do rakvy schátraného objektu, pre ktorý štát ako vlastník a ani kalvínska cirkev nemali využitie. Podobne ako v Lábe, aj tu však prinieslo napokon pozitíva. Kostolík prešiel v roku 2011 do vlastníctva obce, ktorá sa pustila do jeho opravy.
Predpísaný výskum posunul datovanie vzniku chrámu z 15. už do 14. storočia a navyše zachytil na mieste odstránenej sakristie murivo staršej, bližšie neurčenej stavby datovanej najneskôr do 13. storočia. Súčasný kostol vznikol niekedy v prvej tretine 14. storočia ako typické jednolodie bez veže s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou.
Podľa tradície vojensky výhodnú polohu kostola na kopci využili v 15. storočí vojaci Jána Jiskru z Brandýsa. V 50. rokoch 16. storočia zasa obec spolu s chrámom vyplienili turecké vojská.
V posledných rokoch dostal kostol nové zastrešenie, bola spevnená statika a opravili sa aj vonkajšie omietky. Okrem iného tak zmizli jazvy v murive presbytéria po zrútenej veži. Postupne mizne tiež hromada sutiny pri kostole, ktorú už milosrdne zakrýva aj vegetácia. Ďalšia obnova bude závisieť od získania dotácií v budúcnosti. Obec by chcela kostol okrem liturgických účelov využívať aj na organizovanie spoločenských podujatí a koncertov. Sprístupnený by mal byť aj turistom.
Hronovce (1945)
Udalosti záverečných bojov druhej svetovej vojny sa stali osudnými pre vežu barokovo prestavaného, pôvodne románskeho Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v tekovskej obci Hronovce neďaleko Želiezoviec. Nemecké vojská ju vyhodili do vzduchu 24. marca 1945; nechceli, aby ju mohli postupujúce sovietske vojská využiť ako pozorovateľňu.
Západná veža z roku 1759 vysoká 45 metrov predstavovala jednu z najvýraznejších dominánt okolitého regiónu. Výbuch v predvečer veľkej ofenzívy Červenej armády značne poškodil aj západnú časť lode.
Vážne narušený objekt sa podarilo opraviť v rokoch 1949 – 1950. Západná časť barokovej lode musela byť pre poškodenie odstránená, čím došlo k skráteniu kostola z pôvodných 41,5 m na súčasných 31,2 m. Postavené bolo nové západné priečelie s predsieňou. Múry chrámu poznačené vojnovými udalosťami boli opravené a omietnuté až v 60. rokoch minulého storočia.
Všetko zlé je na niečo dobré napokon platilo aj v tomto prípade. V sutinách a pri odstraňovaní narušeného muriva sa našlo viacero hodnotných architektonických článkov: románske stĺpiky a ich kubické hlavice, fragmenty západného portálu či časť obkročného oblúčikového vlysu, ktorý je na našom území doložený veľmi zriedkavo. Takisto sa zistilo, že stavitelia pracovali s kameňmi rôznej farby, ktorých striedanie vytváralo ďalší ozdobný prvok fasád stavby.
Vďaka týmto nálezom bol odborníkmi identifikovaný románsky pôvod objektu, o ktorom sa dovtedy nevedelo. Rozsiahla baroková prestavba v prvej polovici 18. storočia totiž takmer úplne zmazala pôvodnú stredovekú podobu chrámu.
Ten pritom predstavoval vo svojej dobe – prvej polovici 13. storočia – vskutku reprezentatívny objekt. Postavili ho ako kláštorný chrám benediktínskeho opátstva, ktoré je doložené už v roku 1256 a podľa niektorých odborníkov nebolo dodnes formálne zrušené.
Išlo o trojloďovú románsku baziliku vybudovanú z veľkých, starostlivo opracovaných kamenných kvádrov, ktorá mala na východnej strane tri apsidy a západnému priečeliu zrejme dominovala podľa vtedajších zvyklostí dvojica veží. To len umocňuje výnimočnú smolu chrámu, čo sa týka veží, keďže o tieto románske prišiel niekedy v období chátrania počas 16. a 17. storočia plného vojen, plienenia i nástupu reformácie.
Aspoň niečo z románskej minulosti stavby bolo odhalené pri obnove kostola v 80. rokoch minulého storočia. Pri nej bolo v interiéri odkryté kamenné murivo oboch bočných apsíd spolu s ich východnými románskymi oknami a ústupkovými víťaznými oblúkmi. Okná v apsidách boli prezentované aj zvonka vysekaním otvorov v tehlovom plášti z čias barokovej prestavby.
V roku 2018 farský úrad za pomoci miestnych nadšencov pre históriu spustil webstránku zameranú na predstavenie bohatých dejín farského chrámu. Pri kostole bola osadená informačná tabuľa približujúca zložité osudy stavby a časť zo zachránených kamenných článkov umiestnili v minilapidáriu vytvorenom v severnej lodi.
