Kaplnky vo svetských budovách predstavujú špecifickú kategóriu sakrálnych stavieb, ktoré stoja skôr na okraji záujmu. Stretávame sa s nimi už od hlbokého stredoveku zvyčajne ako so súčasťou opevnených sídel a palácov, neskoršie aj v radniciach a dnes napríklad aj v nemocniciach, internátoch či domovoch sociálnych služieb. Boli to samostatne stojace stavby, nezriedka aj rotundy, ale často šlo aj o menšie priestory vyčlenené v rámci rozsiahlejších objektov.
Dnes sa pozrieme bližšie na kaplnky v priestoroch stredovekých radníc. Tieto objekty plnili viacero funkcií. Okrem tej liturgickej boli tiež priestorom na modlitbu a symbolizovali úzke prepojenie svetskej moci na Boha a Božie zákony. Takisto sa v nich mohli odohrávať aj prísahy vernosti predstaviteľov mesta či mestských úradníkov a náboženské obrady bývali rovnako súčasťou ďalších činností a právnych úkonov mestskej samosprávy vrátane súdnych procesov.
Napriek tomu, že radníc so stredovekým pôvodom sa na Slovensku zachovalo viacero, kaplnky v nich sú veľmi vzácne. Ich existenciu máme spoľahlivo fyzicky doloženú len v dvoch mestách – Bratislave a Banskej Štiavnici. Aj tu ich však museli doslova „vydupať spod zeme“, keďže neskoršie stavebné zásahy ich pôvodnú podobu zmenili na nepoznanie.
Výskum ešte naznačil možnú existenciu sakrálnej stavby v rámci stredovekej časti radnice v Trnave. Vo Zvolene na to išli z opačného konca, keď radnica vznikla pri tamojšom Kostole svätej Alžbety na námestí. Podobne zasa v Spišských Vlachoch časť gotickej radnice na námestí v neskoršom období premenili na kostol.
Kaplnka svätého Ladislava v Bratislave
Jedinú ucelene existujúcu radničnú kaplnku z čias stredoveku nájdeme v Bratislave v priestoroch Starej radnice. Tá dnes slúži ako mestské múzeum a v rámci prehliadky západného krídla je návštevníkom prístupná aj tamojšia Kaplnka svätého Ladislava.
Jedinú ucelene existujúcu radničnú kaplnku z čias stredoveku nájdeme v Bratislave, v priestoroch Starej radnice. Tá dnes slúži ako mestské múzeum a v rámci prehliadky západného krídla je návštevníkom prístupná aj tamojšia Kaplnka svätého Ladislava.
Jej osudy boli pomerne dramatické. Postavili ju možno už okolo polovice 14. storočia, keď na čele mestskej samosprávy stál richtár Jakub II., ktorý bol aj vlastníkom domu, alebo – podľa iných odborníkov – až v 40. rokoch 15. storočia. Išlo o neveľký objekt s pomerne úzkou loďou, ktorú na východnej strane ukončovalo päť strán polygónu samotnej svätyne. V stredoveku bol jej interiér vyzdobený aj nástennými maľbami. Kaplnka sa spomína ako svätyňa v roku 1443, keď si ju mal prezrieť samotný ostrihomský arcibiskup.
Na liturgické účely slúžila kaplnka len približne 200 rokov. Postrádateľnou sa stala najneskôr v druhej polovici 16. storočia, keď ju zrušili v prospech rozšírenia radnej siene. Stalo sa tak zbúraním múru medzi kaplnkou a sieňou, pričom súčasne znížili strop v priestore už bývalej kaplnky. Na dlhé obdobie sa tak tento objekt „stratil“, pretože neskoršie rozobrali aj polygón presbytéria.
Pred sto rokmi prestavovali podstrešie stredovekej časti radnice pre potreby knižnice mestského archívu. Nanešťastie pri tom dosť utrpeli gotické maľby pôvodnej kaplnky, keď časť z nich zničili a časť poškodili.
Veľká zmena sa udiala v rokoch 1968 – 1970 počas obnovy Starej radnice, keď bol opätovne rekonštruovaný trojboký záver svätyne kaplnky s využitím pôvodných architektonických článkov objavených pod novšou dlažbou, ako aj v okolitých murivách. Takisto boli zreštaurované nástenné maľby.
Súčasnú podobu má priestor po veľkej oprave radnice v rokoch 2005 – 2011. Významnou zmenou bolo odstránenie renesančného stropu, čím sa lodi vrátili pôvodné výškové proporcie. Návštevníci tak môžu obdivovať v plnom rozsahu gotické fresky na severnej a južnej stene lode. Hodnotnou ukážkou gotického staviteľstva je rebrová klenba svätyne s bohatými detailmi. Svorník klenby nesie reliéf svätého Ladislava, uhorského kráľa, a konzoly rebier zdobia reliéfy symbolov štyroch evanjelistov. Bohato členené sú aj kamenné kružby v oknách.
Zaujímavosťou je, že len pár desiatok metrov od radničnej kaplnky sa nachádza ďalšia Kaplnka svätého Ladislava. Postavili ju v poslednej štvrtine 18. storočia ako súčasť Primaciálneho paláca, sídla ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska. Dnes je to sídlo primátora Bratislavy, a teda de facto radnica.
Kaplnka svätej Anny v Banskej Štiavnici
Ešte nie tak dávno sme radničnú kaplnku v Banskej Štiavnici poznali len z písomných prameňov a odborníkmi bola považovaná za zaniknutý objekt pôvodne stojaci v blízkosti radnice. Pri jej oprave v roku 2007 sa podaril nečakaný objav – stredoveká maľba konsekračného kríža, ktorá dokazovala, že v miestnosti č. 103 na prízemí sa nachádzal vysvätený objekt.
Následný výskum priniesol zásadné zistenia o podobe a dejinách tejto kaplnky. Pristavili ju niekedy koncom 15. storočia ku staršej budove radnice. Do tohto obdobia ju datovali aj viaceré, prevažne mladšie pramene. Podľa jedného ju dala postaviť priamo kráľovná Beatrix, manželka kráľa Mateja Korvína, v roku 1488, podľa iného ju mali začať stavať v roku 1491. Spomína ju aj dobový záznam z roku 1507.
Išlo o jednoloďový priestor, podstatne väčší ako v Bratislave, so zrejme polygonálnou svätyňou. Pracovali na ňom podľa všetkého remeselníci, ktorí v rovnakom čase stavali o pár metrov ďalej Kostol svätej Kataríny. Vchod do kaplnky z ulice bol na severnej strane, kde je dnes na priečelí radnice aj prezentovaná časť neskorogotického portálu.
Prístupná bola tiež z radnej siene, s ktorou ju prepájalo vretenové schodisko. To pokračovalo na emporu, pričom sa z nej zachovali pätky oporných pilierov a osekaný nábeh klenby. Kamenársku výzdobu kaplnky dokladajú nálezy kamenných článkov v sutine pri odkrývaní pôvodnej úrovne podlahy.
Sakrálnemu priestoru sa stal osudným hospodársky rozmach mesta v druhej polovici 18. storočia, keď sa po dlhom období stagnácie opäť stalo prosperujúcim sídlom. Vďaka tomu sa pristúpilo k veľkej barokovej prestavbe radnice, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1787 – 1788. Pri nej bola kaplnka zrušená a jej priestor využitý na v tej dobe aktuálnejšie účely.
V tejto úlohe zastihlo miestnosť č. 103 aj nové milénium. Slúžila ako kancelária a potom ako sklad kníh. Ten tam zostal až do roku 2022, keď sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova priestoru. Pri nej boli prezentované viaceré zachované prvky z čias stredoveku – konsekračný kríž, ako aj úsek stredovekej kamennej dlažby spolu so zvyškom vretenového schodiska a pätkou piliera empory. Tie sú odkryté pre návštevníkov vďaka preskleniu časti podlahy.
Obnovená kaplnka sa zmenila na reprezentačný priestor radnice, prepojený sklenými dverami so susediacou zasadacou miestnosťou. Na požiadanie je sprístupnená aj pre verejnosť.
