Kalendár Rímskokatolíckej cirkvi prináša 15. februára štrnásť pražských mučeníkov, ktorí tvorili františkánsku komunitu v Kláštore Panny Márie Snežnej v tesnej blízkosti pražského Václavského námestia.
Práve 15. februára v roku 1611 sa Praha stala dejiskom krutého masakru, pri ktorom zahynulo štrnásť katolíckych rehoľníkov. Tento čin nebol len aktom bezhlavého násilia, ale výsledkom napätia medzi katolíkmi a nekatolíckymi českými stavmi v tzv. predbielohorskom období.
Na prelome 16. a 17. storočia bola Praha miestom intenzívnych konfesijných sporov. Dve tretiny jej obyvateľov boli protestanti, čo sa cisár Rudolf II. (1576 – 1611) snažil zmeniť. On to bol, čo v roku 1603 pozval do Prahy františkánov, aby sa usadili v niekdajšom karmelitánskom kláštore, ktorý sa nachádzal v rozvalinách. Rehoľníkov preto v Prahe mnohí vnímali ako nástroj katolizácie, čo vyvolávalo nevraživosť a násilné incidenty.
V roku 1611 do Čiech pritiahli vojská pasovského biskupa Leopolda Habsburského, ktoré mali podporiť Rudolfa II. proti jeho bratovi Matyášovi (1557 – 1619). Ich príchod do Prahy však viedol k rabovaniu a násilnostiam, čo vyvolalo hnev jej obyvateľov. Ten sa však neobmedzil len na pasovské vojská, ale viedol aj k útokom na katolícke kláštory v meste.
Dňa 15. februára 1611 vtrhol rozvášnený dvojtisícový dav pod vedením Matouša Hovorčovského do františkánskeho kláštora, mylne sa domnievajúc, že rehoľníci ukrývajú pasovských žoldnierov. Vikár kláštora Bedřich Bachstein nariadil, aby bratia ostali vo vnútri a nehľadali záchranu v úteku. Luza však potom prenikla do kláštora a začala s krutým vraždením. Niektorých rehoľníkov rozsekali mečmi, iných zhodili zo strechy kostola či ubili kameňmi alebo palicami. Najmladšieho brata novica Antonína vyvliekli na námestie a tam ho dobili k smrti.
Zavraždení boli:
- Bedřich Bachstein – vikár kláštora (Čech),
- Juan Martínez – sakristián, spovedník Španielov (Španiel),
- Simone – almužník (Francúz),
- Bartolomeo Dalmasoni – rehoľný kňaz, zodpovedný za rekonštrukčné práce objektu (Talian),
- Gerolamo dei Conti Arese – diakon (Talian),
- Gaspare Daverio – subdiakon (Talian),
- Jakob – rehoľný kňaz (Šváb z Bavorska),
- Klemens – rehoľný brat (Sas),
- Giovanni Bodeo – pomocný sakristián a záhradník (Talian),
- Jan – novic (Čech),
- Antonín – novic, kuchynský pomocník (Čech),
- Christoffel Zelt – laický brat, kuchár (Holanďan),
- Emmanuel – laický brat, pomocník v kuchyni (Čech),
- Jan Didak – laický brat (Nemec).
Ich telá ostali ležať v kláštore a až 19. februára ich pochovali v bočnej kaplnke kostola.
Po stabilizácii situácie bolo niekoľko páchateľov popravených, avšak hlavní vinníci svetskej spravodlivosti unikli. Smrť štrnástich rehoľníkov však nezostala zabudnutá. V roku 1616 ich telá exhumovali a znovu pochovali s úctou. Pri exhumácii sa ukázalo, že telá ostali neporušené, čo sa považovalo za znak svätosti.
Proces blahorečenia bol prvýkrát iniciovaný v 70. rokoch 17. storočia, ale pre zložitú situáciu ho prerušili. Opätovne bol spustený v 1907, no aj tentokrát ho prerušili.
Kľúčový pokrok nastal v 1933, keď proces obnovili v Pražskej arcidiecéze. Pre komunistický prevrat vo februári 1948 bol však opäť prerušený. Znovu ho spustili až v roku 1994.
Dňa 10. mája 2012 pápež Benedikt XVI. schválil dekrét o ich mučeníctve a 13. októbra 2012 sa v Katedrále svätých Víta, Václava a Vojtecha v Prahe uskutočnilo ich slávnostné blahorečenie. Hlavný celebrant slávnosti kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, vo svojej homílii uviedol: „Štrnásť pražských mučeníkov nás povzbudzuje k tomu, aby sme čelili prílivu zla, ktoré sa hrnie zo všetkých strán, postojom odpustenia a bratstva a prebúdzali tak dobro, ktoré je v jadre každého ľudského srdca.“
Hrob štrnástich pražských mučeníkov nájdeme v Kostole Panny Márie Snežnej v Prahe.
