Je mnoho textov, ktoré človeka chytia za srdce zvlášť v tomto vianočnom čase. Mnohé z nich sú plné sentimentu – poznáte to: oslík, vôl, maštaľka, pastierikovia. Svätá rodina, dieťatko – Boží Syn v jasličkách.
Potom je tu protipól východnej tradície, ktorá sa vyhýba sentimentu a realitu neprikrášľuje; skôr prostredníctvom symbolov zvestuje staré pravdy.
Niekde medzi tým sú zážitky svätej Faustíny Kowalskej. Tá si tieto stretnutia s Ježišom, záchvevy srdca, zapisovala do Denníčka. Ten je nevyčerpateľným žriedlom modlitebnej vrúcnosti, úprimnosti srdca a odovzdanosti Bohu.
V roku 1932 si svätica zapísala do zošita na Štedrý deň tieto riadky:
Dnes som bola v úzkom spojení s Božou Matkou. Prežívala som spolu s ňou to, čo ona prežívala vo svojom vnútri. Večer, pred lámaním oblátky, som vošla do kaplnky, aby som sa v duchu podelila s blízkymi osobami, a prosila som Božiu Matku o milosti pre ne. Môj duch bol celý ponorený do Boha. Počas polnočnej omše som videla malého Ježiška v hostii. Môj duch sa celý ponoril do neho. Hoci bol maličkým dieťaťom, jeho veleba prenikla moju dušu. Hlboko ma preniklo tajomstvo, že Boh sa tak veľmi znížil, že sa tak nepochopiteľne obetoval. Celé sviatky som to mala živé v duši.
O niekoľko strán ďalej si svätá Faustína poznamenala inú myšlienku súvisiacu s Pánom Ježišom a jeho pokorným príchodom na svet, keď sa zjavil ako dieťa:
Snažila som sa rozjímať o Pánovom umučení. Moju dušu však naplnila radosť a zrazu som videla malého Ježiška. Jeho veleba ma prenikla a povedala som: „Ježišu, ty si taký maličký, ale ja viem, že ty si môj Stvoriteľ a Pán.“ Ježiš mi odpovedal: „Som, a preto sa s tebou stýkam ako dieťa, aby som ťa naučil pokore a jednoduchosti.“
O niekoľko rokov neskôr v roku 1936 si svätá Faustína do Denníčka zapísala tento zážitok:
Polnočná. Počas svätej omše ma Božia prítomnosť prenikla skrz-naskrz. Krátko pred pozdvihovaním som uvidela Matku a malého Ježiška aj starého Deduška (takto sestra Faustína nazývala svätého Jozefa). Panna Mária mi povedala tieto slová: „Dcéra moja, Faustína, tu máš najvzácnejší poklad,“ a podala mi maličkého Ježiška. Keď som vzala Ježiška do rúk, moja duša pociťovala takú nepredstaviteľnú radosť, že nie som schopná ju opísať.
Čo vidíme my v týchto Vianociach? Po prečítaní týchto zápiskov poľskej svätice dostávajú Vianoce úplne iný rozmer.
