Jana Alžbeta Bichier des Âges, známa aj ako Alžbeta Bichierová, sa narodila 5. júla 1773 na zámku des Âges, ktorý patril jej aristokratickej rodine vo francúzskej oblasti Poitou. Jana Alžbeta, vedená zbožnou matkou, bola od útleho detstva priťahovaná k modlitbe a duchovnému životu.
Keď v roku 1789 vypukla Francúzska revolúcia, priniesla obyvateľom onej oblasti veľké obmedzenia kladené na katolícku vieru, na čo reagovali vzburami. V nasledujúcich rokoch čelila rodina Bichierovcov veľkým ťažkostiam, keď Janin starší brat Laurent emigroval z Francúzska, čo viedlo ku konfiškácii rodinného majetku, a začiatkom roku 1792 zomrel otec.
Po týchto ťažkých udalostiach sa Jana s matkou v roku 1796 presťahovali do svojho vidieckeho domu v obci Béthines. Revolučná vláda im nedopriala pokoja a opakovane vyžadovala od nich prísahu vernosti. Keď to odmietli, dali ich uväzniť. Z väzenia ich dostal jeden z Janiných bratov, ktorý sa pridal k revolucionárom.
Po prepustení sa Jana zasvätila Panne Márii a ešte viac sa utiahla do duchovného života, keďže kňaz, čo pôsobil v obci, zložil prísahu vernosti revolučnej vláde. V tom období sa venovala organizovaniu tajných modlitebných stretnutí.
V roku 1797 sa jej život výrazne zmenil, keď niekdajší rodinný sluha jej prezradil, že na farme vzdialenej 15 kilometrov tajne slúži omše pre miestnu komunitu farár z obce Maillé Abbé André Fournet, kňaz, ktorý nezložil vyžadovanú prísahu vernosti.
Toto stretnutie jej poskytlo nový smer a nádej. Abbé Fournet sa jej totiž spýtal na duchovné túžby, a keď mu prezradila, že sa chce zasvätiť Bohu, povzbudil ju, aby začala vzdelávať miestne deti. S podporou matky potom Jana otvorila malú školu v ich rodinnom dome, kde začala vyučovať katechizmus a poskytovať základné vzdelanie.
Po podpísaní konkordátu medzi Francúzskom a Svätou stolicou v roku 1801 bola Katolícka cirkev schopná znovu začať verejnú činnosť. Jana využila svoj vplyv nato, aby sa jedno z nových misijných stredísk na oživenie viery po Francúzskej revolúcii založilo v Béthines.
Po smrti matky v roku 1804 s podporou Abbé Fourneta zorganizovala skupinu žien, ktoré sa rovnako ako ona chceli zasvätiť službe Bohu a ľuďom. V roku 1807 sa so štyrmi spoločníčkami presťahovala do Maillé a zložila rehoľné sľuby, čím vznikla Kongregácia Dcér Svätého kríža, zvaných tiež krížové sestry.
Táto malá komunita rýchlo rástla a začala zakladať školy po celej oblasti. V roku 1816 kongregácia dostala cirkevné schválenie a v roku 1820 po ďalšom náraste sa presťahovala do obce La Puye, kde zriadila svoj materský dom. Pod Janiným vedením sa kongregácia rozrástla na viac než šesťdesiat komunít a stala sa dôležitým nástrojom v oblasti vzdelávania a starostlivosti o chudobných.
Jana Alžbeta zomrela 26. augusta 1838 vo veku 65 rokov. V tom čase mala kongregácia už približne 600 členiek v stovke komunít po celom Francúzsku. V roku 1934 bola blahorečená pápežom Piom XI. a v roku 1947 svätorečená pápežom Piom XII. Jej pozostatky sú uložené v materskom dome v La Puye.
Jej životné dielo Kongregácia Dcér Svätého kríža pokračuje v jej odkaze neochvejnej viery a služby blížnym aj dnes, keď krížové sestry pôsobia po celom svete vrátane Francúzska, Španielska, Talianska, Argentíny, Brazílie a mnohých ďalších krajín. Jej príbeh je pripomienkou toho, že aj vo veľmi ťažkých časoch môže viera priniesť svetlo a nádej do života tých, ktorí to najviac potrebujú.
