Júlia Františka Katarína Postelová, ktorá v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi figuruje 16. júla, sa narodila 28. novembra 1756 ako jedno zo siedmich detí Jána a Terézie, rodenej Levallois, v rybárskej dedine Barfleur v Normandii.
Jej vzdelanie vzali po počiatočných základoch do rúk benediktínky vo Valognes, pod vplyvom ktorých Júlia rozpoznala povolanie slúžiť Bohu v rehoľnom živote. Ako krok k realizácii svojho sna urobila súkromný sľub čistoty.
V osemnástich rokoch sa vrátila do rodného mesta a založila tam internátnu školu, kde sa vyučovalo podľa princípov francúzskeho reformného pedagóga Jána Krstiteľa de La Salle. (Škola vedená tzv. školskými bratmi sa nachádza aj v bratislavskej Rači.) Počas Francúzskej revolúcie škola napriek zákazu vyučovala náboženstvo a poskytovala útočisko prenasledovaným duchovným.
Júlia vstúpila 13. februára 1798 do Tretieho rádu svätého Františka. O necelých desať rokov 8. septembra 1807 založila v Cherbourgu s Katarínou Bellotovou, Máriou Vielovou a Angelikou Ledanoisovou Kongregáciu chudobných dcér milosrdenstva. Ona sama si ako rehoľné meno vybrala Mária Magdaléna.
Po založení Kongregácie nasledovalo 25 rokov sťahovania z miesta na miesto pri hľadaní vhodného rehoľného domu, kým v roku 1832 sestry nezískali schátralé benediktínske opátstvo Saint-Sauveur-le-Vicomte, kde si založili materský dom. Ich hlavnou činnosťou v tomto období bolo vzdelávanie dievčat, čo sa postupne odrazilo aj v rehoľných stanovách, podobných na stanovy školských bratov.
Keď Mária Magdaléna Postelová v roku 1846 zomrela, zanechala po sebe komunitu s 37 rehoľnými domami, 150 sestrami a 20 novickami. O 13 rokov neskôr Kongregáciu oficiálne uznal pápež Pius IX.
Pápež Pius X. blahorečil jej zakladateľku 17. mája 1908 a pápež Pius XI. ju vyhlásil za svätú 24. mája 1925.
Po smrti Márie Magdalény sa jej nástupkyňou stala sa jej neter Placida Vielová, ktorá založila prvý dom v Nemecku. Počas Kulturkampfu museli sestry Nemecko opustiť a vrátiť sa mohli až v roku 1882 a po piatich rokoch znovu otvoriť materský dom v durínskom kúpeľnom meste Heiligenstadt.
Počas prvej svetovej vojny boli sestry nútené prerušiť styky s Francúzskom. Z tohto dôvodu sa v roku 1920 vytvorila nezávislá nemecká vetva Kongregácie. V nasledujúcich rokoch vznikli domy v Holandsku, Bolívii a Brazílii.
Keď po druhej svetovej vojne sa Durínsko stalo súčasťou Nemeckej demokratickej republiky, takže materský dom Heiligenstadt bol izolovaný od Západného Nemecka, kde mala Kongregácia veľa domov, jej generalát v roku 1947 dočasne premiestnili do Geseke.
Po postavení Berlínskeho múra bol vybudovaný horský kláštor v Bestwigu, ktorý slúžil ako sídlo generalátu. Takmer 25 rokov po páde Berlínskeho múra sa v roku 2003 generalát presťahoval späť do Heiligenstadtu a v horskom kláštore Bestwig sa usídlilo vedenie európskej provincie Kongregácie, ktorá v roku 2007 oslávila 200. výročie svojho vzniku.