Ján a Pavol boli rodní bratia, ktorí pochádzali z Ríma, údajne zo šľachtickej rodiny. Žili na dvore Konštantína Veľkého a stali sa komorníkmi jeho dcéry Konštancie. Ján bol dvorným správcom a Pavol tajomníkom alebo osobným sekretárom. Konštanciu podporovali vo viere a ona sa im odvďačila aj peniazmi, ktoré využili na pomoc chudobným.
Konštancia zomrela pomerne mladá a bratia zostali v službách dvora až do času, kým sa vládcom nestal Julián Odpadlík, ktorý začal obnovovať pohanstvo. Ján ani Pavol nechceli mať so zradcom viery nič spoločné a za žiadnu cenu nechceli prijať kompromis vo veciach viery. Julián sa ich márne snažil presvedčiť, oni boli pevne rozhodnutí slúžiť len tomu, ktorý je „Cesta, Pravda a Život“, a tak mu to jasne dali najavo. Cisár im dal desať dní na rozmyslenie, aj keď oni tvrdili, že už sú rozhodnutí zostať verní za všetkých okolností.
Po uplynutí lehoty, ktorú bratia využili na rozdelenie majetku chudobným a posilnenie sa sviatosťami, prišiel veliteľ cisárskej stráže Terentianus so zlatou modlou boha Jupitera. Neústupne od nich žiadal, aby aspoň v súkromí obetovali božstvu trochu kadidla, lebo v opačnom prípade ich čaká smrť. Odpovedali mu vyznaním viery v jediného Boha. Potom dodali: „Ak je Julián tvojím pánom, ži s ním ďalej v mieri, ale my nemáme iného pána ako Boha, ktorého on zavrhol.“ Terentianus sa obával, že verejná poprava týchto dvoch vážených a obľúbených bratov môže vyvolať ľudové nepokoje, a preto prikázal popraviť ich priamo v ich dome, aby to zostalo utajené. Po poprave dal rozšíriť správu o ich vyhnanstve.
Terentianovho syna údajne krátko po smrti mučeníkov posadol diabol a trpel ťažkým ochorením. Jeho otec sa preto vydal do domu, kde Jána a Pavla popravili a pochovali. Uznal svoju vinu a prosil o uzdravenie svojho syna. Jeho prosby boli vypočuté, stal sa kresťanom a dal pokrstiť aj svojho syna. Sám potom celú históriu zapísal.
Dom Jána a Pavla dal v roku 398 (alebo už pred rokom 385, ešte za pápeža Damaza) prebudovať na kostol rímsky senátor Pammachius, podľa ktorého dostal názov Titulus Pammachii. Pozostatky domu mučeníkov boli vykopané koncom 19. storočia.
Mučeníci Ján a Pavol nie sú vzývaní len v Litániách ku všetkým svätým, ale spomínajú sa aj v Prvej eucharistickej modlitba (Rímsky kánon) svätej omše.
