Meno svätca, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 4. júla, má grécky pôvod a znamená „mužný“.
Andrej sa narodil okolo roku 660 v Damasku v praktizujúcej kresťanskej rodine. Až do svojich siedmich rokov bol nemý, no po zoznámení sa s tajomstvami viery dostal dar reči a vedel hovoriť. Počnúc touto udalosťou začal Andrej hlbšie študovať Sväté písmo a posvätnú teológiu.
V štrnástich rokoch odišiel do Jeruzalema, kde prijal tonzúru v Kláštore svätého Sávu Posväteného. Svätý Andrej viedol prísny asketický život a vyvolával údiv svojimi cnosťami a intelektom. Po čase sa zaradil medzi jeruzalemských duchovných a bol vymenovaný za sekretára patriarchu. V roku 680 administrátor Jeruzalemského patriarchátu Teodor zaradil archidiakona Andreja medzi zástupcov Svätého mesta vyslaných na Šiesty všeobecný snem.
Tu svätec bojoval proti heretickým náukám, opierajúc sa o svoje hlboké znalosti pravoverného učenia. Okolo roku 685 bol z Jeruzalema povolaný späť do Konštantínopolu a bol vymenovaný za archidiakona v Chráme Hagia Sofia a prevzal vedenie jedného sirotinca a starobinca.
V roku 692 za vlády cisára Justiniána II. bol Andrej vysvätený za biskupa v meste Gortineia na ostrove Kréta. Vo svojej novej pozícii sa osvedčil ako verný obranca cirkevnej doktríny – teológ, učiteľ a hymnograf. V roku 712 potvrdil závery monoteletistickej synody v Konštantínopole, no o rok neskôr svoj predošlý súhlas s mylnou náukou odvolal.
Svätý Andrej zomrel 4. júla 740 Mytiléne, hlavnom meste ostrova Lesbos, keď sa vracal na Krétu z Konštantínopolu. Jeho relikvie boli prenesené do Konštantínopolu. Spomína ich aj známy ruský pútnik Štefan z Novgorodu, ktorý si ich uctil počas svojej návštevy Konštantínopolu okolo roku 1348 v kláštore pomenovanom po svätcovi.
Svätý Andrej patril tiež k významným obrancom pravej úcty k ikonám a vynikal aj rečníckym talentom. Zachovalo sa od neho 24 kázní. Významne ovplyvnil aj byzantskú liturgiu najmä vďaka kánonom, ktoré pravdepodobne vytvoril ako prvý.
Najznámejší je jeho kajúci Veľký kánon, ktorý sa Gréckokatolícka cirkev modlí počas obdobia Veľkého pôstu. Celý kánon má až 250 tropárov a je komponovaný vo forme dialógu, počas ktorého človek vedie vnútorný rozhovor so svojou dušou (svojím vnútrom) a so svojím Stvoriteľom. Tento rozhovor má charakter dôkladného spytovania svedomia a vyústi do úprimného vyznania sa Kristovi, akoby spovede z celého života.
Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás!
