Evanjeliá opisujú svätého Jána Krstiteľa ako muža púšte – žil asketicky, obliekal sa do ťavej srsti a jeho stravou boli kobylky a lesný med. Tento obraz získal taký výraz, že ovplyvnil nielen ideál kresťanskej askézy, ale aj konkrétne pôstne zvyky a jedálniček niektorých komunít až podnes.
Jednoduchosť ako cesta k Bohu
Jánov životný štýl bol sám o sebe posolstvom: pripravte cestu Pánovi. Vzdialil sa od pôžitkov a dostatku, aby ukázal, že pravá sloboda sa rodí a upevňuje zriekaním sa.
Prvé mníšske spoločenstvá sa inšpirovali jeho príkladom. Pustovníci na Východe jedli iba chlieb, zeleninu, strukoviny a vodu. Mäso, víno a bohaté jedlá pokladali za prekážku duchovného života. Strava mala telo udržiavať, nie ho rozmaznávať.
Pôst a symbolické obmedzenia
Byzantská tradícia spája deň Jánovho sťatia s prísnym pôstom. Veriaci si pripomínajú, že prorok zomrel počas Herodesovej hostiny, preto sa v tento deň nekonajú oslavy ani luxusné hostiny.
Niektoré komunity zachovávajú aj symbolické obmedzenia:
- nejedia z okrúhlych tanierov, ktoré pripomínajú misu s Jánovou hlavou,
- vyhýbajú sa okrúhlemu ovociu a zelenine,
- nepoužívajú pri jedle nože,
- nekonzumujú červené potraviny a nápoje, ktoré pripomínajú krv.
Moderné príklady „Jánových jedálničkov“
Štýl Jánovej striedmosti pretrváva aj v praxi reholí a duchovných hnutí:
- Mnísi na hore Atos – ich jedálny lístok sa vyhýba mäsu úplne. Mäso považujú za „nadbytočný pôžitok“ a živia sa najmä zeleninou, strukovinami, chlebom, olivovým olejom a rybami. V pôstnych obdobiach sú ryby zakázané a jedlá sú veľmi jednoduché.
- Františkáni – inšpirovaní sv. Františkom, ktorý miloval chudobu a jednoduchosť, sa vyhýbali luxusným jedlám. Niektoré františkánske komunity mávali dlhé obdobia, keď jedli iba zeleninové pokrmy a chlieb.
- Kartuziáni – táto prísna rehoľa nikdy nejedáva mäso. Ich jedlo je skromné a tiché, pričom mnísi jedia väčšinou osamote.
- Kresťanské spoločenstvá v Etiópii a Eritrei – tamojší veriaci dodnes zachovávajú prísne pôsty, ktoré obmedzujú jedálniček len na rastlinnú stravu.
Aktuálny odkaz
Jánov príklad nie je len výzvou napodobňovať jeho jedálny lístok navonok. Hlbšou pointou je návrat k jednoduchosti a slobode voči nadbytku. Nejde však o askézu pre askézu, cieľom je priblížiť sa k Bohu. Bez tohto priblíženia sa askéza môže stať len samoúčelnou diétou, ktorou človek v konečnom dôsledku vyzdvihne len samého seba. Jánovo posolstvo však vyjadruje dôležitá veta, ktorú vztiahol na Ježiša Krista: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Jn 3,30)
Jednou z takýchto foriem vlastného ubúdania môže byť spojenie spomienky na násilnú smrť svätého Jána Krstiteľa s pôstom a modlitbou za obete násilia a nespravodlivosti. Takto sa jedálny lístok stane viac než len otázkou chuti. Bude vyjadrením duchovného nastavenia.
