Meno Vladimír má slovanský pôvod a znamená vládca. V liturgickom kalendári cirkví byzantského obradu, konkrétne gréckokatolíkov, je 15. júl venovaný sviatku „svätého apoštolom rovného a veľkého kniežaťa Vladimíra, pri svätom krste nazvaného Bazil“. Ide o kyjevské veľkoknieža Vladimíra I., panovníka Kyjevskej Rusi, ktorý prijal krst od Byzancie a na rozdiel od svojej starej mamy Oľgy ho následne nanútil celej krajine.
Kresťania na území Kyjevskej Rusi žili už dávno pred Vladimírovým krstom. Nová viera sem prenikala z čiernomorského pobrežia a z Krymu, kde sa prvé kresťanské obce objavili už v 1. storočí. Traduje sa, že do Chersonésu na Kryme bol na konci 1. storočia vypovedaný rímsky biskup Klement, ktorý tam vykonával intenzívnu misijnú činnosť. Ostatky svätého Klementa našli a priniesli do Byzancie a potom na Veľkú Moravu a do Ríma svätí Cyril a Metod.
Vladimír sa narodil okolo roku 956 a stal sa kyjevským veľkokniežaťom v roku 980. Aj keď kresťanstvo bolo na území Kyjevskej Rusi prítomné už dávno, krajina ako celok bola stále vnímaná ako pohanská. Pred Vladimírovým krstom bola plná pohanských zvykov a uctievanie rôznych božstiev ako Perun, Chors, Dažboh, Stryboh, Simargl a Mokoš bolo bežné. Vladimír sústredil ich sochy na vyvýšenine v blízkosti svojho dvora, aby vzniklo ústredné posvätné miesto.
Vladimírov krst a následne pokrstenie celej Rusi podrobne opísal letopisec Nestor. Podľa jeho záznamov Vladimír zvažoval rôzne náboženstvá a ich vierouky. Odmietol islam, keď sa dozvedel, že nepripúšťa konzumáciu bravčového mäsa a pitie alkoholu, čo bolo pre obyvateľov Rusi nepredstaviteľné. Taktiež odmietol kresťanskú vieru rímskokatolíckych vyslancov i judaizmus chazarských vyslancov. Najviac ho zaujala kresťanská viera východného obradu, ktorú hlásali byzantskí vyslanci.
Rozhodujúcou pohnútkou k prijatiu krstu podľa byzantského obradu boli udalosti v Byzancii. Cisár Basileos II. čelil veľkému povstaniu a Vladimír mu ponúkol vojenskú pomoc výmenou za ruku cisárovej sestry Anny. Krst a svadba sa uskutočnili v Chersonése, po čom Vladimír prikázal zvrhnúť pohanské modly a vyhlásil krst celej Rusi.
Podľa letopisca Nestora sa krst celej Rusi uskutočnil pravdepodobne v lete 988. Tento akt mal obrovský význam – Kyjevská Rus sa stala súčasťou kresťanského sveta, keď na jej území vznikali nové biskupstvá, podriadené kyjevskému metropolitovi a patriarchovi v Konštantínopole. Zároveň sa Vladimír plnoprávne začlenil medzi európsku vládnucu elitu. To, čo vykonal po prijatí krstu pre ďalšie šírenie kresťanstva, mu prinieslo titul „apoštolom rovný“.
Bielorusi, Rusi i Ukrajinci sa dnes považujú za duchovných dedičov svätého Vladimíra a Kyjevskej Rusi.
