Meno svätca Hermolaa, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 26. júla, má grécky pôvod a znamená „Hermov ľud“. Svätý Hermolaos bol kňazom a mučeníkom z Nikomédie v Bitýnii (dnes İzmit v Turecku), povestným pre svoju odvahu a silnú vieru v Pána Ježiša Krista za vlády cisára Maximiána (284 – 305).
Jedného dňa sa mladý pohan menom Pantoleon, neskôr známy ako svätý veľkomučeník a uzdravovateľ Panteleimón, prechádzal okolo domu, kde sa ukrýval svätý Hermolaos. Svätý Hermolaos pozval Pantoleona do svojho domu a začal mu vysvetľovať márnosť a bezbožnosť uctievania pohanských bohov. Tento rozhovor zanechal u mladíka hlboký dojem a od toho dňa začal Pantoleon pravidelne navštevovať svätého Hermolaa, až nakoniec prijal svätý krst.
Keď sa konal proces s Panteleimónom, zatkli aj Hermolaa, Hermippus a Hermokrata, ktorí ako kresťania v roku 303 unikli upáleniu zaživa v chráme v Nikomédii. Jedného večera sa svätému Hermolaovi zjavil Pán Ježiš Kristus a oznámil mu, že na druhý deň bude trpieť pre Neho a dostane mučenícku korunu. Svätí Hermippus a Hermokrates boli postavení pred súd po svätom Hermolaovi. Všetci traja dostali možnosť zaprieť Krista a obetovať modlám, ale oni to rezolútne odmietli a vyznali svoju vieru v Pána Ježiša Krista, pripravení za Neho zomrieť.
Pohania sa začali svätým kňazom vyhrážať mučením a smrťou. V tom momente nastalo silné zemetrasenie, ktoré zrútilo pohanský chrám a modly sa rozbili. Túto udalosť oznámili cisárovi Maximiánovi, ktorý rozčúlený vydal svätých mučeníkov na smrť. Svätí hieromučeníci Hermolaos, Hermippus a Hermokrates, ktorí statočne znášali všetky muky, boli sťatí okolo roku 305.
Svätý Hermolaos a jeho spoločníci sú pre veriacich vzorom odvahy a neochvejnej viery. Ich príbeh je pripomienkou toho, že viera a odhodlanie môžu prekonávať aj najväčšie prekážky. Ich mučeníctvo je symbolom vernosti a oddanosti Bohu, ktorý ich odmenil večnou slávou. Uctievanie týchto svätých mučeníkov inšpiruje veriacich k pevnejšej viere a odvahe stáť za svojimi presvedčeniami aj v ťažkých časoch.
Veriaci sa naňho v deň jeho pamiatky obracajú modlitbou kondáku:
“Ako svätiteľ si žil nábožne, * dostal si aj veniec svätého mučeníctva. * Uhasil si modloslužobné obety, premúdry, * bol si dobrým pastierom stáda Kristovho * a tiež opravdivým učiteľom Panteleimónovým. * Preto ťa uctievame piesňami a voláme: * Náš otec Hermolaos, ** svojimi modlitbami nás vždy osloboď z nebezpečenstiev.”
