Mediálny priestor zaplavili v uplynulých dňoch informácie, podľa ktorých Egypt nariadil zatvorenie Kláštora svätej Kataríny Sinajskej, najstaršieho nepretržite fungujúceho kresťanského kláštora na svete. Rozhodnutie vyvolalo pobúrenie náboženských predstaviteľov a prekvapenie v gréckej vláde, keďže sa malo udiať napriek nedávnym diplomatickým zárukám na vysokej úrovni.
Kláštor založený byzantským cisárom Justiniánom pred pätnástimi storočiami sa teší celosvetovému záujmu pútnikov i turistov. Pretrval aj napriek početným historickým prevratom.
Podľa medializovaných obáv plánuje Egypt premeniť Kláštor svätej Kataríny na múzeum a všetky jeho rozsiahle nehnuteľnosti v Egypte majú prejsť do rúk štátu.
Okrem konfiškácie majetku vraj Egypt plánuje vysťahovanie kláštornej komunity s úmyslom premeniť teraz prázdne posvätné budovy na obyčajnú turistickú atrakciu, podobnú pyramídam.
Zdroje naznačujú, že Egypt vyvíjal súdny tlak a podniká útoky už od obdobia, keď bolo pri moci „Moslimské bratstvo“, pričom sa systematicky pokúšal najstarší kláštor na svete zatvoriť.
Počas oficiálnej návštevy prezidenta as-Sísího v Aténach začiatkom mája bol osud kláštora ústredným bodom diskusie medzi oboma delegáciami. Údajne sa dosiahla dohoda o zastavení „nespravodlivých súdnych útokov“ na kláštor, čo mu malo umožniť nerušene pokračovať vo svojom poslaní. Spoločné verejné vyhlásenia predsedu gréckej vlády Mitsotakisa a egytského prezidenta as-Sísího výslovne odkazovali na potrebu zachovať jedinečný charakter kláštora.
Rozhodnutie súdu zo štvrtka 29. mája je však podľa vyjadrení gréckej strany v ostrom rozpore s týmito verejnými záväzkami egyptského prezidenta.
Mnísi kláštora sú presvedčení, že toto rozhodnutie zásadne porušuje ich práva, a rozbehli globálnu kampaň s cieľom informovať a získať podporu od všetkých kresťanských cirkví a iných monoteistických náboženstiev na celom svete. Dvadsiatka mníchov nateraz zostáva za múrmi kláštora a modlí sa za jeho záchranu.
Do zápasu za zachovanie kláštora sa zapojil aj arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym. Vo svojom vyhlásení obvinil egyptskú vládu z toho, že sa „napriek nedávnym záväzkom egyptského prezidenta rozhodla porušiť všetky právne koncepty a v podstate sa pokúsila zničiť samotnú existenciu kláštora, negovať celú jeho funkciu, jeho uctievanie a duchovnú i kultúrnu prácu.“
Svoju podporu kláštoru vyjadril aj Grécky pravoslávny patriarchát v Jeruzaleme, ktorý v piatok 30. mája vo vyhlásení uviedol, že je „hlboko znepokojený“ situáciou a presadzuje svoju jurisdikciu nad kláštorom a jeho ochranu. Pripomenul, že kláštor získal v 7. storočí ochranný list od proroka Mohameda, ktorý v 16. storočí potvrdil osmanský sultán Selim II.
Káhira však tieto obvinenia rázne odmieta. Vo vyhlásení pre egyptskú štátnu tlačovú agentúru však ministerstvo zahraničných vecí v Káhire uviedlo, že fámy o konfiškácii sú „neopodstatnené“ a že rozhodnutie „vôbec nezasahuje“ do pamiatok kláštora ani do jeho náboženského a duchovného významu.
Egyptský prezident as-Sísí však v piatkovom telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Mitsotakisom povedal, že Káhira je „plne odhodlaná zachovať jedinečný a posvätný náboženský status Kláštora svätej Kataríny a zabezpečiť, aby nebol narúšaný“.
Grécka delegácia má budúci týždeň navštíviť Egypt, čo môže do celého prípadu vniesť viac svetla.
