Valentínsky sviatok zamilovaných sa u nás rozšíril až v posledných desaťročiach, svätý Valentín či presnejšie svätí Valentínovia sú však v Cirkvi známi a uctievaní už od rímskych čias. Táto úctu sa dostala na Slovensko spolu s viacerými relikviami ešte v stredoveku a našla odraz aj v sakrálnych stavbách a umení.
Najstarší známy kostol zasvätený svätému Valentínovi stál v Spišskej Belej. Podľa mladších záznamov ho postavili už na začiatku 13. storočia a existoval až do roku 1707, keď sa časť múrov požiarom poškodenej stavby zrútila. Opustenú ruinu potom rozobrali na stavebný materiál.
Dnes toto patrocínium nesú len dva chrámy, rímskokatolícky v obci Ladce v okrese Ilava, ktorý si predstavíme, a gréckokatolícky v dedinke Ďurková v okrese Stará Ľubovňa. Z kaplniek dodnes existujú objekty v Krížovanoch a Spišskej Belej. Zaniknuté valentínske kaplnky poznáme z Popradu a Dobšinej; v oboch prípadoch šlo ešte o stredoveké stavby.
Nie jeden, ale hneď štyria
Sviatok svätého Valentína, tak ako ho vnímame dnes, vznikol postupným vývojom od stredoveku a v procese svojho formovania prepojil rôznym spôsobom rovno štyroch svätcov rovnakého mena. Ide o rímskeho svätého Valentína, svätého Valentína z Terni, svätého Valentína z Raetie a svätého Valentína z Janova.
Prví dvaja žili podľa legiend v rovnakom období a obaja skočili ako kresťanskí mučeníci popravení sťatím 14. februára niekedy v období rokov 268 – 280. Podobnosti v ich životopisoch nastoľujú otázku, či nešlo o jednu a tú istú osobu. Prvý z nich bol kňaz, druhý biskup pochádzajúci z italského mesta Terni. Po Druhom vatikánskom koncile už neboli v Rímskom martyrológiu pri dátume 14. február uvádzaní rímsky svätý Valentín i svätý Valentín z Terni, ale len prvý z nich.
Svätý Valentín z Raetie žil v 5. storočí a bol biskupom rímskej provincie Raetia, ktorej sídlom bolo dnešné mesto Augsburg v južnom Nemecku. Spomienka na tohto svätca sa slávi 7. januára a k sviatku zamilovaných sa dostal aj vďaka zhode mena a podobnostiam v životopise.
Posledným svätcom, ktorý zrejme má priamy súvis s moderným sviatkom zaľúbených, je svätý Valentín z Janova, prvý tamojší biskup (312 – 325). Jeho sviatok pripadá na 2. mája a nie náhodou sa máj nazýva aj mesiacom lásky. Práve tento májový termín totiž zohral v 14. storočí významnú úlohu a stál na počiatku dnešného „Valentína“.
Keď sa v roku 1381 konali zásnuby anglického kráľa Richarda II. a českej princeznej Anny Luxemburskej, práve 2. mája bola podpísaná svadobná zmluva. Pri tejto príležitosti napísal významný anglický básnik Geoffrey Chaucer poému Vtáčí snem. V nej opisuje, ako sa vtáky zišli kvôli výberu partnerov a že samotný vtáčí snem sa konal v deň svätého Valentína. Išlo však o spomínaného janovského biskupa, o ktorom sa mohol umelec dozvedieť pri návšteve tohto talianskeho mesta.
Poéma sa postupne rozšírila z anglického kráľovského dvora do ďalších krajín a na jej valentínsky odkaz nadväzovali ďalšie diela. Ich autori však už nepoznali svätého Valentína z Janova, ale len rímskeho svätého Valentína či svätého Valentína z Terni, ktorí mali sviatok 14. februára. Tak sa aj napriek logickým nezrovnalostiam postupne presadil tento termín miesto májového.
Kostol svätého Valentína v Ladcoch
Jediný rímskokatolícky kostol zasvätený populárnemu patrónovi zamilovaných nájdeme v obci Ladce na Považí. Postaviť ho dala okolo roku 1750 Judita Tolvay, vdova po Imrichovi Motešickom, ako súčasť tamojšieho kaštieľa šľachtického rodu Motešických. Dokončený chrám vysvätil v júli 1760 pomocný ostrihomský a neskôr nitriansky biskup Anton Révay. Súčasťou slávnosti bola aj hromadná birmovka.
Kostol má podobu jednoloďovej stavby s plytkou svätyňou oblého tvaru orientovanou na juhovýchod.
Na svätého Valentína odkazuje v interiéri hlavný oltár, v ktorom je umiestnená kamenná socha tohto svätca ako biskupa v plášti s mitrou. V rukách drží berlu a knihu. Strop kostola zasa zdobí nástenná maľba zachytávajúca výjav Oslávenie svätého Valentína.
V chráme sa konali sväté omše len dvakrát za rok – na sviatok svätého Valentína 14. februára a v druhej polovici júla na výročie posviacky. Dnes sa slávia bohoslužby už len okolo 20. júla, keď sa aj kostol otvorí širokej verejnosti.
Kaplnka svätého Valentína v Krížovanoch
Nie je veľa kostolov či kaplniek na Slovensku, ktoré by vyzerali menej sakrálne ako Kaplnka svätého Valentína v šarišskej obci Krížovany. Niet sa však čo čudovať, pôvodne ju postavili na úplne iný účel.
Nájdeme ju hneď vedľa farského Kostola povýšenia Svätého kríža v centre obce medzi hlavnou cestou a potokom Krížovianka. Ide o mohutnú dvojpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu, ktorá mala obytnú a obrannú funkciu. Spolu s chrámom ju postavili v 14. storočí. Stavebníkom mohol byť Mikuláš Perényi, ktorý obec kúpil od Abovcov v roku 1318.
V období neskorej gotiky sa realizovala prestavba, ktorej dokladom je severný portál vedúci do druhého podlažia a pekne zachovaná hviezdicová klenba. V priebehu 17. storočia sa veža prestala používať na prvotný účel a po novom bola prestavaná na sýpku.
Na lepšie časy objektu svitlo po roku 1770, keď sa jeho využitie zmenilo zo svetského na sakrálne. Kaplnka svätého Valentína bola vytvorená v priestore spodného podlažia, kým poschodie funkčne premenili na zvonicu. Ako základné vybavenie umiestnili v kaplnke jednoduchý rokokový oltár z roku 1770, ktorý je tam dodnes. Na jeho centrálnom obraze je stvárnený svätý Valentín ako žehnajúci biskup s berlou a palmovou ratolesťou. V dolnej časti obrazu pri jeho nohách ležia dvaja muži.
V obci sa konali na sviatok svätého Valentína púte zamilovaných, na ktorých sa zúčastňovali mladí ľudia z Krížovian i okolitých dedín. Púť bola spojená s odpustovou slávnosťou na počesť svätého Valentína ako patróna obce. V minulosti tu pri tejto príležitosti celebroval svätú omšu napríklad aj biskup Mons. Bernard Bober.
Freska svätého Valentína v Zolnej
Zrejme jedinú dochovanú nástennú maľbu svätého Valentína na našom území z čias stredoveku nájdeme v Zolnej, pôvodne samostatnej dedinke, dnes mestskej časti Zvolena. Nachádza sa v opevnenom kostolíku zasvätenom svätému Matúšovi, ktorý tam stojí už vyše 700 rokov.
Ide o ranogotickú stavbu s pretrvávajúcimi románskymi prvkami, ktorú postavili najneskôr začiatkom 14. storočia. Jej interiér priam dýcha starobylosťou, čo ešte umocňujú nástenné maľby z viacerých období. Nimi sa v roku 2000 kochal dokonca aj dnes už britský kráľ Karol III.
Vytvorené boli postupne od tretej tretiny 14. storočia po začiatok 16. storočia. A práve v poslednej etape pribudla v kostolíku freska s vyobrazením svätého Valentína.
Stredoveký umelec ju namaľoval niekedy okolo roku 1510 na ľavú stranu víťazného oblúka zo strany lode. Patróna zamilovaných na nej zachytil ako biskupa s mitrou na hlave a biskupskou berlou v ľavej ruke. Pravá ruka smeruje v žehnajúcom geste smerom nadol, kde pri nohách svätého Valentína leží na tráve a kvetoch chlapec s vykriveným telom v epileptickom záchvate. Práve epileptik totiž patrí medzi atribúty tohto svätca, keďže je patrónom takto postihnutých ľudí. Obraz dopĺňa a sčasti vysvetľuje nápis v latinčine na spodnom okraji. Znie: „viam sancti Valentin“, čo v rozšírenom preklade znamená: „na ceste svätého Valentína“. Táto maľba bola odkrytá medzi poslednými v rámci reštaurovania malieb, dokončeného v 90. rokoch minulého storočia.
