V sobotu 14. júna si pripomíname Svetový deň darcov krvi. Jeho slogan tento rok znie: „Daruj krv, daruj nádej. Spoločne zachraňujeme životy.“
Svetový deň darcov krvi sa spája s dňom narodenia Karla Landsteinera, rakúskeho vedca a nositeľa Nobelovej ceny, ktorý v roku 1901 objavil systém krvných skupín A-B-0. Bez tohto objavu by moderná transfúzna medicína neexistovala.
Menej známym faktom však je, že Landsteiner bol konvertovaným katolíkom, dal sa pokrstiť v roku 1890 a neskôr sa oženil s gréckou pravoslávnou, ktorá prijala jeho katolícku vieru.
Darovanie krvi sa dnes chápe nielen ako čin ľudskosti, ale aj ako svedectvo kresťanskej lásky k blížnemu. V roku 2014 pápež František povedal: „Krv je výrečným symbolom, ktorý sa nepýta, ku komu patríš, len kde si potrebný. Je to svedectvo kresťanskej lásky, ktorá prekonáva všetky hranice: národné, rasové, náboženské. Obetovať sa bez nároku na vďaku, anonymne, zo súcitu. Je to konkrétny skutok milosrdenstva, ktorý sa napĺňa v tichosti.“
Pre katolíka má krv hlboký duchovný rozmer. V Eucharistii Kristus premieňa víno na svoju krv na znak obety, lásky a spásy k nám. Tento motív krvi darovanej pre záchranu iných sa v Eucharistii dokonale zrkadlí v konkrétnom čine dobrovoľného darcu krvi. Každá svätá omša je pripomenutím tejto obety.
Dobrovoľné darovanie krvi túto skutočnosť hmatateľne sprítomňuje: človek dáva svoju krv, aby iný mohol žiť. Je to Eucharistia žitá v tele. Gesto vystretej ruky pri odbere pripomína Krista na kríži, ktorý natiahol svoje ruky a daroval krv dobrovoľne, z lásky.
Podľa hematológov jediný odber krvi môže zachrániť až tri ľudské životy. Preto každý, kto sa rozhodne byť darcom, sa stáva hrdinom v pravom slova zmysle. Darovať krv môžu muži každé tri mesiace, ženy každé štyri. Podmienkou je vek od 18 do 60 rokov, hmotnosť nad 50 kg a dobrý zdravotný stav.
Na Slovensku sa ročne spotrebuje približne 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek, každú hodinu spotrebuje jeden transfúzny prípravok v priemere 23 pacientov. Krv sa v nemocniciach používa nepretržite. Okrem obetí úrazov a nehôd ju pravidelne potrebujú predčasne narodené deti, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, nádorové ochorenia, ochorenia krvných buniek a mnohí ďalší.
Obrovskú hodnotu darcovstva si však mnohí neuvedomujeme, pokiaľ vážne neochorieme my sami alebo niekto blízky.
Tento nenahraditeľný tichý dar udržiava život v tých najzraniteľnejších chvíľach.
Darovanie krvi tak nie je iba medicínsky alebo sociálny čin. Je to duchovný skutok, ktorý má hodnotu modlitby a obety. Pápež František ho právom nazval „cestou duchovného rastu a kresťanskej radosti“.
Cirkev túto službu s rešpektom uznáva a povzbudzuje k nej všetkých potenciálnych darcov. Práve darovaním krvi môžeme konkrétne pomáhať telu Cirkvi a trpiacemu svetu.
Ak skúmame, ako pomôcť iným, aj toto je cesta. Ak nám Boh dal zdravé telá a srdcia, ktoré bijú pre druhých, máme všetko, čo potrebujeme nato, aby sme niekomu zachránili život.
Všetkým darcom krvi patrí vďaka, lebo v ich skutku žije Kristovo evanjelium: potichu, ale účinne.
A my? Darujeme kúsok seba, aby niekto mohol žiť?
